V knihe sú uvedené základné pojmy a veličiny z odboru svetelnej techniky. V krátkosti sú opísané svetelné zdroje a svietidlá. Ďalej je vymedzený rozsah náuky o umelom osvetlení. Osobitný doraz sa kladie na svetelnotechnické výpočty. Kniha oboznamuje s problémami prevádzky a údržby umeleho osvetlenia, so zásadami ekonomického zhodnotenia osvětlovacích sústav a dáva pokyny pre dokumentáciu návrhu umělého osvetlenia. V závere sa rozoberajú otázky kontroly a merania umělého osvetlenia.Kniha je napísaná zrozumitelným štýlom přístupným širokému okruhu záujemcov o umělé osvetlenie.
2. Ióny pohybujú pomaly smerom ku
katóde.1.
Elektrický prúd plyne prenáša alebo elektrónmi, nositefmi záporného
náboja, ktoré majú nepatmú hmotu, alebo iónmi, ktoré nesú kladný náboj sú
oproti elektrónom mnohokrát hmotnejšie.1.
Závislost’ intenzity vyžarovania čierneho telesa teploty, vyjadřuje
Tabulka 15
Emisivita volfrámu
T[K] 600 800 000 200 400 600 800 000 200 400
e(T) 0,210 0,232 0,255 0,276 0,297 0,318 0,337 0,357 0,375 0,393
Stefanov-B oltzm annov zákon
M oT4
kde
ct= 5,67- 1G~8[W•m-2 •K-4] .
2. 15.
Fotolum iniscenciou nazývame vyžarovanie světla vyvolané ultrafialovým,
viditelným alebo infračerveným žiarením.
Elektrolum iniscenciou nazývame žiarenie elektrického výboja plyne
alebo žiarenie niektorých tuhých hmot pósobením elektrického pola. Elektrony elektrickom poli pohy-
bujú anóde nadobúdajú velké rýchlosti.
49
.
Jestvuje niekofko druhov luminiscencie.1.
Emisivita volfrámu pře rózne teploty tab. připojeni elektrod svorkám
zdroja elektrickej energie, vznikne rúrke výboj, pri ktorom prechádza plynom
elektrický prúd.
2. lektrolum iniscencia
a) Elektrický výboj plyne
Rúrku (obr. 24) priehfadného skla, obidvoch koncoch zatavenú
a vystrojenú elektrodami, naplníme plynom. Madiska výroby světla však
význam len elektroluminiscencia fotoluminiscencia. 14.2.Činiter pře rózne kovy tab. Luminiscencia
Luminiscenciou nazývame jav, pri ktorom hmota vysiela žiarenie, ktorého
intenzita pri istých vlnových dížkach alebo úzkých spektrálných pásmach vačšia,
ako teplotně žiarenie hmoty pri tej istej teplote
