V knihe sú uvedené základné pojmy a veličiny z odboru svetelnej techniky. V krátkosti sú opísané svetelné zdroje a svietidlá. Ďalej je vymedzený rozsah náuky o umelom osvetlení. Osobitný doraz sa kladie na svetelnotechnické výpočty. Kniha oboznamuje s problémami prevádzky a údržby umeleho osvetlenia, so zásadami ekonomického zhodnotenia osvětlovacích sústav a dáva pokyny pre dokumentáciu návrhu umělého osvetlenia. V závere sa rozoberajú otázky kontroly a merania umělého osvetlenia.Kniha je napísaná zrozumitelným štýlom přístupným širokému okruhu záujemcov o umělé osvetlenie.
1. VZNIK SVĚTLA
Predmet alebo povrch vyžarujúci světlo, ktoré vzniklo premenou energie
v ňom samom, nazývame svetelným zdrojom. /SP/t
Svetelný zdroj vzniknutý bez 1'udského zásahu (slnko, mesiac, polárná žiara,
blesk iné), nazvvame prírodnvm svetelnvm zdrojom.1. Príkladom neselek-
tívneho žiariča uhlíkové vlákno žiarovky.
44
.
Luminiscenčnými zdroj nazývame zdroje žiarenia, ktoré založené na
luminiscencii. Zdroj žiarenia určený na
premgnu niektorej energie světlo, nazývame umělým svetelnvm zdrojom. Teplotně žiarenie
Teplotně žiarenie vyvolané tepelným budením.
Spektrálná emisivita teplotného žiariča daná podielom spektrálnej intenzity
vyžarovania teplotného žiariča spektrálného vyžarovania čierneho telesa pri tej
istej teplote vlnovej dížke
MUA.SYETELNÉ ZDROJE
2.
Teplotnými žiaričmi nazývame zdroje, ktoré vydávajú teplotně žiarenie.
2.1.
V ďalšom texte uvedieme najdóležitejšie pojmy, ktoré súvisia teplotným
žiarením luminiscenciou.
Zdroje žiarenia rozdefujeme podFa fyzikálneho hladiska teplotně
žiariče luminiscenčně zdroje.
Pre teplotně žiariče platí Kirchoffov zákon:
Spektrálná emisivita teplotného žiariča pri hociktorej teplote vlnovej dížke
sa rovná spektrálnému činiteFu pohltenia uvažovaného žiariča.T)
£(A’T e,,(A,T)
Teplotně žiariče, ktorých spektrálná emisivita uvažovanom rozsahu spektra
nezávisí vlnovej dížky, nazývame neselektívnymi žiaričmi
