V knihe sú uvedené základné pojmy a veličiny z odboru svetelnej techniky. V krátkosti sú opísané svetelné zdroje a svietidlá. Ďalej je vymedzený rozsah náuky o umelom osvetlení. Osobitný doraz sa kladie na svetelnotechnické výpočty. Kniha oboznamuje s problémami prevádzky a údržby umeleho osvetlenia, so zásadami ekonomického zhodnotenia osvětlovacích sústav a dáva pokyny pre dokumentáciu návrhu umělého osvetlenia. V závere sa rozoberajú otázky kontroly a merania umělého osvetlenia.Kniha je napísaná zrozumitelným štýlom přístupným širokému okruhu záujemcov o umělé osvetlenie.
Dalej následuje dúhovka, ktorej otvor
(zrenica) premenlivý. Zorné pole
Zorným poíom nazývame množinu všetkých bodov, ktoré móžeme postreh-
núť upřeným pohladom bez pohybu oka bez pohybu hlavy.1. jej
střede fovea. Vonkajšiu stenu oka tvoří
nepriesvitné bielko.5.
Čapíky sprostredkúvajú vnímanie svetelných farebných podnetov pri den-
nom vidění tyčinky sprostredkúvajú vnímanie svetelných podnetov pri nočnom
vidění. Zrakový orgán
Z rakový orgán súbor zložený oka, optických nervových dráh časti
mozgovej kóry. čapíkoch
a tyčinkách tento obraz mení nervové podráždenie. Jej okraje spojené očným
svalstvom. Vlastnosti zraku
1. 20. Medzi očnou šošovkou vnútomou stěnou oka sklovec.1.
1. Tento orgán mení svetelný podnět komplex nervových podráž
dění, ktorých subjektivným prejavom zrakový vnem.5. 20. rohov-
1
Obr. sietnici optickej osi oka nachádza žitá škvma. Ploška sietnici, kde vstupuje oka zrakový nerv, nazýva sa
slepá škvma.
Rohovka, očný mok, očná šošovka sklovec tvoria centrovanú sústavu
gulových ploch, ktorá vytvára sietnici optický obraz okolia. ZRAK VIDÍM E
1.1.
38
.5. ňou leží očná šošovka.5.2.2. Vpředu prechádza bielko priehíadnej rohovky. Vnútornú
stenu oka tvoří sietnica, ktorá skládá svetlocitlivých čapíkov tyčiniek a
nervových buniek.
O schematicky znázorněné obr. Oko
1 bielko, rohovka, očný mok, duhovka, 5
— očná šošovka, očné svaistvo, skJovec, 8
— sietnica, žitá skvrna, slepá škvma, 11
— zrakový nerv
kou priestor vyplněný očným mokom
