V knihe sú uvedené základné pojmy a veličiny z odboru svetelnej techniky. V krátkosti sú opísané svetelné zdroje a svietidlá. Ďalej je vymedzený rozsah náuky o umelom osvetlení. Osobitný doraz sa kladie na svetelnotechnické výpočty. Kniha oboznamuje s problémami prevádzky a údržby umeleho osvetlenia, so zásadami ekonomického zhodnotenia osvětlovacích sústav a dáva pokyny pre dokumentáciu návrhu umělého osvetlenia. V závere sa rozoberajú otázky kontroly a merania umělého osvetlenia.Kniha je napísaná zrozumitelným štýlom přístupným širokému okruhu záujemcov o umělé osvetlenie.
jej
střede fovea. Vonkajšiu stenu oka tvoří
nepriesvitné bielko. Tento orgán mení svetelný podnět komplex nervových podráž
dění, ktorých subjektivným prejavom zrakový vnem. Medzi očnou šošovkou vnútomou stěnou oka sklovec.1. Vlastnosti zraku
1. Dalej následuje dúhovka, ktorej otvor
(zrenica) premenlivý. ňou leží očná šošovka. sietnici optickej osi oka nachádza žitá škvma.
Čapíky sprostredkúvajú vnímanie svetelných farebných podnetov pri den-
nom vidění tyčinky sprostredkúvajú vnímanie svetelných podnetov pri nočnom
vidění.
38
.
O schematicky znázorněné obr. Vpředu prechádza bielko priehíadnej rohovky.
1.2.1. čapíkoch
a tyčinkách tento obraz mení nervové podráždenie. Zorné pole
Zorným poíom nazývame množinu všetkých bodov, ktoré móžeme postreh-
núť upřeným pohladom bez pohybu oka bez pohybu hlavy.1.5. Vnútornú
stenu oka tvoří sietnica, ktorá skládá svetlocitlivých čapíkov tyčiniek a
nervových buniek.5. Zrakový orgán
Z rakový orgán súbor zložený oka, optických nervových dráh časti
mozgovej kóry. 20. Jej okraje spojené očným
svalstvom. ZRAK VIDÍM E
1. Oko
1 bielko, rohovka, očný mok, duhovka, 5
— očná šošovka, očné svaistvo, skJovec, 8
— sietnica, žitá skvrna, slepá škvma, 11
— zrakový nerv
kou priestor vyplněný očným mokom. rohov-
1
Obr. Ploška sietnici, kde vstupuje oka zrakový nerv, nazýva sa
slepá škvma. 20.5.2.
Rohovka, očný mok, očná šošovka sklovec tvoria centrovanú sústavu
gulových ploch, ktorá vytvára sietnici optický obraz okolia.5
