V knihe sú uvedené základné pojmy a veličiny z odboru svetelnej techniky. V krátkosti sú opísané svetelné zdroje a svietidlá. Ďalej je vymedzený rozsah náuky o umelom osvetlení. Osobitný doraz sa kladie na svetelnotechnické výpočty. Kniha oboznamuje s problémami prevádzky a údržby umeleho osvetlenia, so zásadami ekonomického zhodnotenia osvětlovacích sústav a dáva pokyny pre dokumentáciu návrhu umělého osvetlenia. V závere sa rozoberajú otázky kontroly a merania umělého osvetlenia.Kniha je napísaná zrozumitelným štýlom přístupným širokému okruhu záujemcov o umělé osvetlenie.
niJ Ar
2
Časť svetelného toku, ktorý vyžaruje priamkový zdroj sférického dvojuhol-
níka uhlovej velkosti Ar, dopadajúci stenu miestnosti kolmú uvažovaného
zdroja (obr.
A !
o
V tomto případe pásový činiteí smere určený vzťahom
i rt
/cT= 7
JZ l
Potom svetelný tok, ktorý dopadá porovnávaciu rovinu, móžeme vyjadriť
v tvare
T T
0 A<PX
T 0
kde
a
r„ arctg -
108
.
Potom svetelný tok vyžarovaný priamkovým zdrojom sférického dvojuhol-
níka uhlovej velkosti móžeme vyjádřit’ tvare
.
Vieme, svetelný tok priamkového zdroja kosinusovou křivkou svietivosti
je daný vzťahom
0 n2ij
kde měrná svietivosť priamkového zdroja.kde svetelný tok vyžarovaný priamkovým zdrojom sférického dvoj-
uholníka ohraničeného rovinnými uhlami r,, ktorý dopadá stenu miestnosti
kolmú uvažovaného zdroja. 89) móžeme určiť takto
r
A<Pr= Arr dr
0
Lahko overíme, platí
E —
v± 2r(l2+ r2)
Po dosadení dostaneme
r
. l2dr r
