Prvé vydanie celoštátnej učebnice Teoretická elektroenergetika z roku 1967 bolo v pomerne krátkom čase rozobrané a ukázala sa potreba novej učebnice približne rovnakého obsahu. Po odporúčaní Odbornej komisie bývalého Ministerstva školstva ČSSR a po schválení Kolégiom ministra školstva SSR dňa 15. 3. 1971 bolo poverené vydavateľstvo Alfa vydat a autori vypracovať druhé vydanie tejto celoštátnej učebnice, ktorú záujemcom predkladáme. Učebnica musela sa vzhľadom na stále rýchlejší rozmach opisovaných vedných odborov podstatne rozšíriť a doplniť. Medzi dvoma vydaniami došlo ...
90), ktoré poznáme tieto teraz
vyjadrime pomernými hodnotami pre napätie začiatku u,
«i u2cos +ji2Zysin (6.90)).46), ale hlavne rovnicou (6.35 pre elektrickú dĺžku vedenia
A
Elektrická dĺžka vedenia jednou základných veličín pre zjednodušené
výpočty ODV (osobitne dlhých vedení) tab.6.89) (6. Z
nej definovaný prirodzený výkon, vyjadrený fázového napätia sústavy podfa
vzťahu (6.233)
. Ked poznáme pomery konci
osobitne dlhého vedenia počítame hodnotami združených napätí, tak po
dosadení elektrickej dĺžky vedenia dôjdeme vzťahom pre napätie (združené) na
začiatku vedenia
U,i —Uz2cos -f-j/2V3Z„ sin A
a pre prúd začiatku vedenia
I, =I2 cos sin A
V3Zv
( )
(6 )
Vráťme však rovniciam (6. OSOBITNE DLHÉ VEDENIA VVN 195
pričom súčasne platí definovaný vzťah 6.230)
Tento prirodzený, lepšie povedané vzťažný výkon označíme dalej malým písme
nom, pomernou veličinou indexom Sv. 6.
U1 u2
Obr.82) alebo združeného napätia
5
m Zv
(6.12.87) pre bezstratové vedenie.
Druhou dôležitou základnou veličinou pre zjednodušený výpočet osobitne
dlhých vedení vlnová impedancia Zv, pomernej veličine označená zv, definova
ná rovnicami (6.8 (vzťahy (6.5 hodnoty elektrických dĺžok
porovnané fyzikálnymi dĺžkami ZDV.6.89) (6.34
Základné rovnice bezstratového vedenia tvare goniometrických funkcií sa
odvodili odseku 6.16), (6
