Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.
zdanlivú intenzitu
U 5
y
6.
96
. Namiesto nej sa
udává doplňková vlnová dlžka připojeným záporným znamien-
kom (obr. Pre pur
purové farby nemožno určit náhradnú vlnovú dížku.dostaneme
U, !>
I a
Podlá tohto vztahu móžeme určit kolorimetrickom trojuKolní
ku polohu výslednej farby (obr. Prirodzené súradnice farieb
¿ Chromatickost určená trichromatickými súradnicami (x, při
padne alebo náhradnou vlnovú dížkou čistotou. 73). 73). zmysle iohto vztahu, ktorý
je analogický pákovému pravidlu, dosadíme intenzitu jednotlivých
farieb narniesto skutočnej intenzity tzv.
Súradnicová čistota vyjádřená rovnicami:
V 2/w Xyf
pc alebo —
Vil í£w
kde trichromatické súradnice farby, ktorú berieme úvahy
i’tj, trichromatické súradnice čistej spektrálnej farby vlno
vou dížkou Ad, ktorá náhradnou vlnovou dížkou uve-
denej farby,
•f'w, trichromatické súradnice zvoleného bieleho světla.
Křivky rovnakej hodnoty súradnicovej čistoty znázorněné na
obr.
Náhradná vlnová dížka nejakej farby určená spektrálnou
farbou, ktorá zmiešaná bielou dáva farbu, ktorú berieme úvahy. 75. Priesečník tejto priamky spek
trálných farieb určuje náhradnú vlnovú dížku (obr.
Túto spektrálnu farbu nájdeme kolorimetrickom trojuholníku tak,
že spojnicu farebného bodu bodom pre zvolené biele světlo pre-
dížime krivke spektrálných farieb.
Kolorimetrická čistota definovaná vzťahom
Křivky rovnakej kolorimetrickej čistoty znázorněné obr. 76.8. 73)
