Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.
6.
6. 74. Kolorimetrický trojúhelník Obr. Týmto iimiest-
nením bodu dosahujeme dobrú orientáciu, pokia! ide vyjadrenie
čistoty farieb.
Body trojúhelníka ležiace mimo křivky spektrálných purpuro
vých farieb, ako samotné rohy trojuholníka nezodpovedajú nijakým
skutočným farbám-
Obr. Preto ich móžeme určit len přepočítáním nameraných hodnot
zo sústavy GZM. Rovina přetíná kolorimetrický trojuholník priamke,
ktorá nazýva alychna.Bod pre biele světlo uvedenou transformáciou dostane do
středu trojuholníka, pre ktorý platí: 1/3.
93
. 73. zřejmé,
že tomto kolorimetrickou! trojuholníku móžeme znázornit len druh
farby (chromatickosť). rčo tr¡c tic zío žie Z
Trichromatické zložky nepredstavujú nijaké skutočné
farby. Trichromatické čloni-
x, tele x\, y\, pre izoenergetickó
spektrum
Intenzita nejakej farby, ktorá trichromatickéj sústave GZM
bola daná súčtom sústave vyjádřená velkos-
ťou zložky Dóležité poznamenat, roviny rovnakej intenzity
sú teraz kolmé zřejmé, rovina rovinou nulovej
intenzity.
V trichromatickej sústave rozdiel sústavy GZM kolo
rimetrický trojuholník nie rovinou rovnakej intenzity
