Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.
Body trojúhelníka ležiace mimo křivky spektrálných purpuro
vých farieb, ako samotné rohy trojuholníka nezodpovedajú nijakým
skutočným farbám-
Obr. Trichromatické čloni-
x, tele x\, y\, pre izoenergetickó
spektrum
Intenzita nejakej farby, ktorá trichromatickéj sústave GZM
bola daná súčtom sústave vyjádřená velkos-
ťou zložky Dóležité poznamenat, roviny rovnakej intenzity
sú teraz kolmé zřejmé, rovina rovinou nulovej
intenzity.Bod pre biele světlo uvedenou transformáciou dostane do
středu trojuholníka, pre ktorý platí: 1/3.
93
. Kolorimetrický trojúhelník Obr.6. 74. 73. Preto ich móžeme určit len přepočítáním nameraných hodnot
zo sústavy GZM. zřejmé,
že tomto kolorimetrickou! trojuholníku móžeme znázornit len druh
farby (chromatickosť).
6.
V trichromatickej sústave rozdiel sústavy GZM kolo
rimetrický trojuholník nie rovinou rovnakej intenzity. rčo tr¡c tic zío žie Z
Trichromatické zložky nepredstavujú nijaké skutočné
farby. Týmto iimiest-
nením bodu dosahujeme dobrú orientáciu, pokia! ide vyjadrenie
čistoty farieb. Rovina přetíná kolorimetrický trojuholník priamke,
ktorá nazýva alychna
