Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.
Nepestrc farby tvoří stupnica čierno—sivo—bielej farby.
(Jisté farby spektrálne alebo purpurové rnóžeme 1’ubovol'nom
pomere miešať bielou farbou (bielym svetlom), pričom dostaneme
spojitý rad odtieňov medzi sýtou pestrou farbou bielou farbou.
Okrem normalizovaného zdroja používajú tri ďalšie zdroje:
Normalizovaný zdroj plynom plněná žiarovka volfrámovým
vláknom teplotou chromatickosti 2854 °K. Medzinárodná komisia pre osvetlovanie definovala ako
biele světlo normalizovaného zdroja izoenergetickým spektrom.
Pestré farby tvoria čisté farby spektrálne alebo purpurové ich od-
tiene bielou farbou.
Tabulka 3
Rozsahy vlnových dížok hlavných farieb
Farba
Rozsah Yluovýcli
dížok [nrn]
Červená
Pomarančová
Žitá
Zelená
Svetlomodrá
Tmavomodrá
Fialová
780 620
620 590
590 560
560 500
500 480
480 450
450 380
Purpurové farby vznikajú zmiešaním spektrálnej farby fialověj
a červenej. Rozsahy jed
notlivých farieb spektre vyjádřené úsekmi vlnových dížok sxi uve
dené tah. 3.alebo /aA> pCA, /9a3kde index znamená, hodnoty platia pre osvet-
lenie predmetu normalizovaným zdrojom A.
8(5
.
Pre přesné hodnotenie farieb třeba definovat najpresnejšie
biele světlo.
Farby, ktoré vyznačujú farebným tónom, nazývame pestrými.
Čisté spektrálne farby vytvárajú monochromatickým žiarením.
Náhradnej vlnovéj dížke odpovedá oblasti vněmovéj farebný
tón, kolorimetrickému pojmu čistota sýtosť farby, fotometrickej
veličme jas jasnost činitelů jasu světlost.
Farby označované názvami červená, pomarančová, žitá, zelená,
svetlomodrá, tmavomodrá fialová nie monochromatické, ale za-
berajú spektre poměrně široké úseky vlnových dížok. Rozdiel
merlzi róznymi farbami len inteuzite svetelného deja
