Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.
Na stabilizácm oblúka volfrámových oblúkoviek používá od
porový predradník. 2
'2
b
a nsporiadanie, schéma
1 elektrody, pomocný výboj,
Hx, . Výboj, ktorý deje inertnom plyne, vytváraniu světla
prakticky neprispieva.
Rozžeravené elektrody vydávajú charakteristické teplotné žia-
renie volfrámu.
4. 59), ktorých jedna priehladná,
77
.
Na zapálenie oblúka používá pomocný výboj, ktorý vytvoří
ionizáciu medzi hlavnými elektrodami. Elektroluminiscenčné zdroje světla
Elektroluminiscencné zdroje světla zatial’ pokusnom stádiu.K2 odpory
»
4.3. zapálení oblúka medzi
hlavnými elektrodami pomocný výboj dósledku poklesu napátia
zhasne.
Světlo pri volfrámových oblúkovkách vychádza rozžeravených
elektrod. Volírámové oblúkovky
Volfrámové oblúkovky (obr.
Na pokusné účely boli tzv. Křivka svietivosti jed-
nosmcrnoj oblúkovky pri kol-
rnmn uspořiadaní elektrod
1
Obr.4. 58) zhotovujú sklenej banke
s objímkou.
V. 58. 57.2. Volfrámová oblúkovka
O.Obr.
Volfrámové oblúkovky používajú najma ako bodové zdroje
světla pri mikroskopovaní, mikroprojekcii pod. luminiscenčně panely zostrojené tak,
že medzi dve ploché elektrody (obr
