Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.
Vysokointenzívne ohlúlcovky
Pri vysokointenzívnej oblúkovke hlavným zdrojom světla sú
plyny vystupujúce hlbokého krátera konci kladnej elektrody. Vysokointenzívna oblúkovka
1 kráter, kladný plameň, záporný plameň
4.7.
Vysokointenzívne oblúkovky používajú len ako jednosmerné. Záporná uhlíková elektroda zvyčajne
s dušou čistého uhlíka.) Volbou vhodných solí možno dosiahnut spek
trálné zloženie světla oblúkovky velmi podobné dennému. 53. Ako soli používajú fluoridy (fluorid vápni-
ka, céra, bárya pod. 54. 54), ktorý pokračuje válcovým stípcom
75
.
Schematický nákres vysokointenzívnej oblúkovky obr. 54.
Pri vysokých prúdových hustotách vytvoří kladnej^ elek-
tróde intenzívny plameň (obr.Soli kovov spósobujú rózne sfárbenie světla oblúkovky.
Kladná elektroda vysokointenzívnej oblúkovky vyznačuje
zváěšeným priemerom duše obsahujúcej soli kovov, ktoré dávajú
vysoko selektívne žiarenie. Například
vápník sfarbuje světlo žito, cér baryum bielo, titán ružovo,
stroneium červeno.3. Plamenová oblúkovka napustsnými uhlíkmi
1 kladný plameň, záporný plameň, predíženie záporného plameňa
Obr.
Obr.3
