Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.
1.
Energetická hladinu budenia, ktorej možný bezprostředný
přechod základná hladinu, nazývame rezonančnou hladinou
a vzniknuté žiarenie rezonančným.2.
Ak energetické hladiny dráh atómu medzi ktorými elektron
prechádza, ÍF, W2, frekvencia žiarenia daná vzťahom
kde Planckova konstanta. Výstup elektrónov katody (kovu) plynu vyžaduje
energiu prekonanie potenciálnej priehrady, ktorá hranici
kov plyn.
Pri vstupe elektrónov anódy tieto strácajú časť svojej kine-
tickej energie, ktorá mení teplo anoda ohrieva. Stav vzbudenia atómu trvá
velmi krátký čas (asi 10~s ukončí tým, přesunutý valen
čný elektron vráti póvodnú dráhu, pricom atóm uvolní energiu vo
formě žiarenia.
Pri zrážke elektronu atómom vzbudeným tzv. Táto energia charakteristická pre daný plyn alebo ko
vové pary.
Kladné ióny, narážajúce katodu, spájajú elektrónmi na
neutrálně atomy.2.
V závislosti energie elektronu móže byť zrážka elektronu atómom
bud’ pružná, alebo nepružná.
Přesun valenčného elektronu dráhy vyššou energetickou
hladinou nazývame vzbudením atómu. Procesy «dohravajúce výbojkách
Elektrony pri svojom pohybe anóde narážajú atomy plynu.Aby preehádzal plynom medzi elektrodami elektrický prúd, tře
ba, aby katody vystupovali elektrony plynu ňom postupo
vali anóde. Pri pružnej zrážke, pri ktorej elektron
disponuje mensou energiou, elektron nárazom len zvýši rýehlosť
atómu, jeho vnútornú energiu usporiadanie elektrónov atomu
na jednotlivých dráhách nezmení. Pri nepružnej zrážke, pri ktorej
elektron disponuje váčšou energiou, bud zvýši energia atómu, čo
sa prejaví presunom niektorého valenčného elektronu dráhy vyš-
Šou energetickou hladinou, alebo valenčný elektron úplné odpúta
od atómu vytvoří kladný ión záporný elektron.
Energiu, potrebnú vzbudenie atómu, nazývame budiaeou
energiou. metastabilnej
hladiny, ktorej nemóže budiacu energiu dost rýchlo vyžiariť, móže
54
. leh kinetická energia mení te])lo ohrievajáco
katodu
