Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.
zvislicu.
Vo svetelnej technike priestorový uhol najčastejsie vymedzený
rotačným kuželom, priestorové uhly vymedzené gulovým vrch-
líkom, gulovým pásom alebo kruhovou plochou.
V7 praxi Často pri zdrojoch, príp&rjjlje svietidlách udává tzv.1.
Suťovému vrclilíku výškou guli polomerom (obr. Uliol otáčania (.‘-rovin označujeme |5, Uliol nadobúda hod
noty 360. 14). Priestorový uhol
Priestorový uhol určený velkosťou plochy vyťatej všeobecnou
kuželovou plochou povrchu jednotkovej gule, orej střed, vrchol
priestorového ulila totožný vreholom uvažovanej kuželovej plochy.
K řivky svietidieí úzkouhlýcli, tzv. konvergenčných svietidiel
a svetlometov zverejňujú pravoúhlých aúradnieiiSBh.
Velkost priestorového ulila všeobecne daná pomerom
q priemet danej plochy povrch gule
štvorec poloměru gule
Jednotkou priestorového tíhla steradián (sr), ktorý určený
jednotkovou plochou povrchu gule jednotkovým polomerom
(plocha guli polomerom m). Výraz
.4.
z bodu (obr. Uhol móže nadobud-
míf hodnoty 180.
středná priestorová svietivosť, ktorú označujeme Z0. 15)
prislúcha priestorový uhol
2tz 2kv
= R
37
. Uliol počítáme zvislice. cL4 cos
diJ ------- „------
vyjadřuje priestorový uhol, pod kterým vidíme plošný element dJ1. Středná pricsto-
rová svietivosť rovná celkovému toku zdroja dělenému celým
priestorovým uulom (steradián)
I 0
0 4tt
3.
Celý povrch jednotkovej gule voči jej středu tvoří priestorový
uhol 4ti sr, ktorý nazýva spat (sp)
