Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.
4. Priestorový uhol
Priestorový uhol určený velkosťou plochy vyťatej všeobecnou
kuželovou plochou povrchu jednotkovej gule, orej střed, vrchol
priestorového ulila totožný vreholom uvažovanej kuželovej plochy. Středná pricsto-
rová svietivosť rovná celkovému toku zdroja dělenému celým
priestorovým uulom (steradián)
I 0
0 4tt
3.
Celý povrch jednotkovej gule voči jej středu tvoří priestorový
uhol 4ti sr, ktorý nazýva spat (sp).‘-rovin označujeme |5, Uliol nadobúda hod
noty 360. 14). Uliol počítáme zvislice. Uhol móže nadobud-
míf hodnoty 180. 15)
prislúcha priestorový uhol
2tz 2kv
= R
37
. cL4 cos
diJ ------- „------
vyjadřuje priestorový uhol, pod kterým vidíme plošný element dJ1.1. konvergenčných svietidiel
a svetlometov zverejňujú pravoúhlých aúradnieiiSBh.
Suťovému vrclilíku výškou guli polomerom (obr.
Velkost priestorového ulila všeobecne daná pomerom
q priemet danej plochy povrch gule
štvorec poloměru gule
Jednotkou priestorového tíhla steradián (sr), ktorý určený
jednotkovou plochou povrchu gule jednotkovým polomerom
(plocha guli polomerom m).
V7 praxi Často pri zdrojoch, príp&rjjlje svietidlách udává tzv.
K řivky svietidieí úzkouhlýcli, tzv.
středná priestorová svietivosť, ktorú označujeme Z0. Uliol otáčania (.
Vo svetelnej technike priestorový uhol najčastejsie vymedzený
rotačným kuželom, priestorové uhly vymedzené gulovým vrch-
líkom, gulovým pásom alebo kruhovou plochou.
z bodu (obr.zvislicu. Výraz
