Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.
Experimentálně zistilo, chyby farebného videnia spóso-
bené znížením alebo pozměněním citlivosti oka základný farebný
podnět.
( 'hyby farebného videnia poměrně časté inužov %),
ii žien tieto chyby vyskytujú velmi zriedka (0,5 ).
Podlá tejto teorie móžeme nahradit' lubovoíný ťarebný podnět
aditívnou zmesou troch vhodné zvolených podnetov. Jej základy položil ruský vedec
Lomonosov. Najrozšírenejšia tiež najlepšie vysvetlujúca Yongova—Helm-
liolt.zova teória trojfarebného videnia.anopi) základnú modrá farbu.Samotný jav farebného videnia vysvetluje rozličnými teória-
mi. Chyby farebného videnia móžu spósobit úplnú alebo čiastočnú
stratu farebného videnia (achromázia alebo dichromázia).
Dókazom trichromatickéj teorie farebného videnia rozsiahly
pozorovací materiál vlastností zraku váčšieho počtu osob nenormái-
nvm farebným viděním.
V elký význam pri štúdiu elementov farebného videnia majú právě
dichromati, ktorí vyznačujú tým, nereagujú niektorý zá
kladný farebný podnět. Táto teória předpokládá oku (čapíkoch) tri druhy sní
macích orgán ktorých každý citlivý jeden základných
farebných podnetov. Dichromati prvého druhu (protanopi) ne
reagujú základnú červenil farbu, dichromati druhého druhu (deu-
teranopi) základnú zelenú farbu dichromati tretieho druhu
(trit.
31
