Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.
Dókazom trichromatickéj teorie farebného videnia rozsiahly
pozorovací materiál vlastností zraku váčšieho počtu osob nenormái-
nvm farebným viděním. Najrozšírenejšia tiež najlepšie vysvetlujúca Yongova—Helm-
liolt.
31
.zova teória trojfarebného videnia. Táto teória předpokládá oku (čapíkoch) tri druhy sní
macích orgán ktorých každý citlivý jeden základných
farebných podnetov.
Experimentálně zistilo, chyby farebného videnia spóso-
bené znížením alebo pozměněním citlivosti oka základný farebný
podnět.
Podlá tejto teorie móžeme nahradit' lubovoíný ťarebný podnět
aditívnou zmesou troch vhodné zvolených podnetov. Chyby farebného videnia móžu spósobit úplnú alebo čiastočnú
stratu farebného videnia (achromázia alebo dichromázia).Samotný jav farebného videnia vysvetluje rozličnými teória-
mi.
V elký význam pri štúdiu elementov farebného videnia majú právě
dichromati, ktorí vyznačujú tým, nereagujú niektorý zá
kladný farebný podnět. Dichromati prvého druhu (protanopi) ne
reagujú základnú červenil farbu, dichromati druhého druhu (deu-
teranopi) základnú zelenú farbu dichromati tretieho druhu
(trit.
( 'hyby farebného videnia poměrně časté inužov %),
ii žien tieto chyby vyskytujú velmi zriedka (0,5 ). Jej základy položil ruský vedec
Lomonosov.anopi) základnú modrá farbu
