Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.
10. rozlišovacou schopnosťou
R —
d l
ktorá pre hranol určená výrazom
* v
kde dížka základné hranola,
Ó.10.
10. Disperzia optických materiálov
Kvalitu spektrálného prístroja posudzujeme podlá toho, aký
malý rozdiel vlnových dížok dvoch spektrálných čiar (pásov) ešte
rozlíši. Preto
volíme velký hranol materiálu velkou charakteristickou disperziou.10. Meranie konštantnou spektrálnou šířkou štrbiny
Pri tomto spósobe merania zostáva konštantná šířka prepuste-
ného pásma spektra (spektrálná šířka štrbiny). rozdiel monochromátora mieste výstupnej štr-
biny spektrografe umiestňuje fotografická doska. Vyjadřujeme tzv.1. Spfísoby spektrofotometrických meraní
10.1.2. Mení citlivost prí-
182
.11.TI
— charakteristická disperzia materiálu hranola. Spektrofotom etrické erania
Spektrofotometrické merania používajú stanovenie spek
trálné] charakteristiky prvotných druhotných svetelných zdrojov
a spektrálnej citlivosti snímačov.1.
Aby hranol rozlišil najmenší rozdiel vlnových dížok spek-
tre, třeba, aby jeho rozlišovacia schopnost bola najváčšia.11. Spektrograíy
Optická schéma spektrografujezhodná optickou schémou mono-
chromátora.4.10.
Pri praktickom meraní vhodným spósobom porovnávajú spek
trálné charakteristiky meraného zdroja normálu alebo spektrálne
citlivosti snímačov.3.
10. fotocitlivej
vrstvě fotografickej došky vytvoria rozloženým žiarením stopy,
ktorých stupeň sčernenia závisí množstva žiarivej energie, ktorá
počas expozície dopadá určité miesto.11
