Svetlo a osvetĺovacie zariadenia

| Kategorie: Kniha  | Tento dokument chci!

Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Vojtech Kmeť, Pavol Horňák

Strana 160 z 201

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Každej fotocitlivej vrstvě možno přiřadit tzv. Fotocitlivé vrstvy LogH Obr. Po vyvolaní tieto miesta sčernejú (úmerne osvitu).Fotocitlivé vrstvy podstatě jemne dokonale rozpuštěné kryštáliky haloidov striebra roztoku želatiny alebo iného koloid- ného materiálu. Tento roztok přidaní senzibilizátorov stabili zátorov nalieva sklo alebo filmový pás celuloidu.5. Koeficient kontrastu závisí fotocitlivej vrstvy, ako vý­ vojky vyvolávacieho času. Preto sa činitel’ gama nazýva koeficientem kontrastu. Bod zodpovedá najmenšej expozí- cdi, pri ktorej nastáva váčšie sčernenie, ako sčernenie závoja neexponováných miest. Vlastnosťou týclito vrstiev je, miestach, ktoré dopadne světlo, fotoeitlivá vrstva narušená (vzniká neviditelný obraz). Strmost priamej časti křivky —C, vyjádřená označuje sa koeficientom (gama) vrstvy vyjadřuje schopnost vrstvy podat stupnicu jasov úmerne jasom fotografovaného predmetu. kontrast obrazu váčší ako kontrast predmetu, stupnica reprodukovaných 10. Křivka sčernenia prebieha podlá obr. Spodný ohyb křivky úse- kom podexpozície. Křivka graficky znázorňuje závislost optickej hustoty, ktorá vznikla vyvoláním exponovanej vrstvy osvitu, ktorý vrstvu pósobil.4. Znázorňuje sústave pravoúhlých súradníc tak, úsečiek nanáša logaritmus osvitu pořadnic příslušným osvitom nanáša sčernenie, optická hustota vrstvy ktorá definovaná ako dekadický logaritmus prevrátenej hodnoty činitela priestupu vj^volanej vrst­ vy negativu. 130. Ustálením ne­ narušených miestach rozpustí citlivá zlúčenina, takže vznikne sve- telne prevrátený obraz, negativ. úseku sčer­ nenie úměrné prírastku logaritmu osvitu, je tísek normálnej expozície. C—D je úsek preexpozície. křivku sčernenia. bode dosiahne najváčšie sčernenie vrstvy. Pre fyzikálnu fotometriu význam len úsek C. Křivka sčernenia 162 . Ak odpovedá rovnakému prírastku osvitov rovnaký prírastok hustot rozloženie jasov obraze bude rovnaké ako roz- loženie jasov fotografovánom predmete. fotocitlivú vrstvu, pravda, musí dopadnúť správné množstvo světla, aby tmavé miesta zostali nena­ rušené světlé miesta neboli presvetlené. 130