Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.
kontrast
obrazu váčší ako kontrast predmetu, stupnica reprodukovaných
10.
130. fotocitlivú vrstvu, pravda, musí
dopadnúť správné množstvo světla, aby tmavé miesta zostali nena
rušené světlé miesta neboli presvetlené.
Každej fotocitlivej vrstvě možno přiřadit tzv. Bod zodpovedá najmenšej expozí-
cdi, pri ktorej nastáva váčšie sčernenie,
ako sčernenie závoja neexponováných
miest. Spodný ohyb křivky úse-
kom podexpozície.
Ak odpovedá rovnakému prírastku osvitov rovnaký
prírastok hustot rozloženie jasov obraze bude rovnaké ako roz-
loženie jasov fotografovánom predmete.4. bode dosiahne
najváčšie sčernenie vrstvy.
Znázorňuje sústave pravoúhlých súradníc tak, úsečiek
nanáša logaritmus osvitu pořadnic příslušným osvitom
nanáša sčernenie, optická hustota vrstvy ktorá definovaná
ako dekadický logaritmus prevrátenej
hodnoty činitela priestupu vj^volanej vrst
vy negativu.5. úseku sčer
nenie úměrné prírastku logaritmu osvitu,
je tísek normálnej expozície.
Strmost priamej časti křivky —C, vyjádřená označuje
sa koeficientom (gama) vrstvy vyjadřuje schopnost vrstvy podat
stupnicu jasov úmerne jasom fotografovaného predmetu. Ustálením ne
narušených miestach rozpustí citlivá zlúčenina, takže vznikne sve-
telne prevrátený obraz, negativ. Po
vyvolaní tieto miesta sčernejú (úmerne osvitu). Fotocitlivé vrstvy
LogH
Obr.
Křivka sčernenia prebieha podlá obr. Křivka sčernenia
162
.Fotocitlivé vrstvy podstatě jemne dokonale rozpuštěné
kryštáliky haloidov striebra roztoku želatiny alebo iného koloid-
ného materiálu. křivku sčernenia.
Koeficient kontrastu závisí fotocitlivej vrstvy, ako vý
vojky vyvolávacieho času. 130. Preto sa
činitel’ gama nazýva koeficientem kontrastu.
Křivka graficky znázorňuje závislost optickej hustoty, ktorá vznikla
vyvoláním exponovanej vrstvy osvitu, ktorý vrstvu pósobil. Pre fyzikálnu
fotometriu význam len úsek C. Tento roztok přidaní senzibilizátorov stabili
zátorov nalieva sklo alebo filmový pás celuloidu.
Vlastnosťou týclito vrstiev je, miestach, ktoré dopadne
světlo, fotoeitlivá vrstva narušená (vzniká neviditelný obraz). C—D je
úsek preexpozície
