Svetlo a osvetĺovacie zariadenia

| Kategorie: Kniha  | Tento dokument chci!

Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Vojtech Kmeť, Pavol Horňák

Strana 160 z 201

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Křivka graficky znázorňuje závislost optickej hustoty, ktorá vznikla vyvoláním exponovanej vrstvy osvitu, ktorý vrstvu pósobil.5. úseku sčer­ nenie úměrné prírastku logaritmu osvitu, je tísek normálnej expozície. kontrast obrazu váčší ako kontrast predmetu, stupnica reprodukovaných 10. Každej fotocitlivej vrstvě možno přiřadit tzv. 130. Bod zodpovedá najmenšej expozí- cdi, pri ktorej nastáva váčšie sčernenie, ako sčernenie závoja neexponováných miest. C—D je úsek preexpozície. Preto sa činitel’ gama nazýva koeficientem kontrastu. bode dosiahne najváčšie sčernenie vrstvy. křivku sčernenia. Ustálením ne­ narušených miestach rozpustí citlivá zlúčenina, takže vznikne sve- telne prevrátený obraz, negativ. fotocitlivú vrstvu, pravda, musí dopadnúť správné množstvo světla, aby tmavé miesta zostali nena­ rušené světlé miesta neboli presvetlené. 130. Pre fyzikálnu fotometriu význam len úsek C. Spodný ohyb křivky úse- kom podexpozície. Vlastnosťou týclito vrstiev je, miestach, ktoré dopadne světlo, fotoeitlivá vrstva narušená (vzniká neviditelný obraz). Znázorňuje sústave pravoúhlých súradníc tak, úsečiek nanáša logaritmus osvitu pořadnic příslušným osvitom nanáša sčernenie, optická hustota vrstvy ktorá definovaná ako dekadický logaritmus prevrátenej hodnoty činitela priestupu vj^volanej vrst­ vy negativu. Křivka sčernenia prebieha podlá obr. Ak odpovedá rovnakému prírastku osvitov rovnaký prírastok hustot rozloženie jasov obraze bude rovnaké ako roz- loženie jasov fotografovánom predmete. Koeficient kontrastu závisí fotocitlivej vrstvy, ako vý­ vojky vyvolávacieho času. Strmost priamej časti křivky —C, vyjádřená označuje sa koeficientom (gama) vrstvy vyjadřuje schopnost vrstvy podat stupnicu jasov úmerne jasom fotografovaného predmetu. Tento roztok přidaní senzibilizátorov stabili zátorov nalieva sklo alebo filmový pás celuloidu. Po vyvolaní tieto miesta sčernejú (úmerne osvitu). Křivka sčernenia 162 .4. Fotocitlivé vrstvy LogH Obr.Fotocitlivé vrstvy podstatě jemne dokonale rozpuštěné kryštáliky haloidov striebra roztoku želatiny alebo iného koloid- ného materiálu