Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.
Ak odpovedá rovnakému prírastku osvitov rovnaký
prírastok hustot rozloženie jasov obraze bude rovnaké ako roz-
loženie jasov fotografovánom predmete.
Strmost priamej časti křivky —C, vyjádřená označuje
sa koeficientom (gama) vrstvy vyjadřuje schopnost vrstvy podat
stupnicu jasov úmerne jasom fotografovaného predmetu. 130.5. Fotocitlivé vrstvy
LogH
Obr.Fotocitlivé vrstvy podstatě jemne dokonale rozpuštěné
kryštáliky haloidov striebra roztoku želatiny alebo iného koloid-
ného materiálu. úseku sčer
nenie úměrné prírastku logaritmu osvitu,
je tísek normálnej expozície. Pre fyzikálnu
fotometriu význam len úsek C.
Křivka sčernenia prebieha podlá obr. Bod zodpovedá najmenšej expozí-
cdi, pri ktorej nastáva váčšie sčernenie,
ako sčernenie závoja neexponováných
miest.
Znázorňuje sústave pravoúhlých súradníc tak, úsečiek
nanáša logaritmus osvitu pořadnic příslušným osvitom
nanáša sčernenie, optická hustota vrstvy ktorá definovaná
ako dekadický logaritmus prevrátenej
hodnoty činitela priestupu vj^volanej vrst
vy negativu. Spodný ohyb křivky úse-
kom podexpozície. křivku sčernenia.4. Preto sa
činitel’ gama nazýva koeficientem kontrastu. Tento roztok přidaní senzibilizátorov stabili
zátorov nalieva sklo alebo filmový pás celuloidu.
130.
Koeficient kontrastu závisí fotocitlivej vrstvy, ako vý
vojky vyvolávacieho času.
Křivka graficky znázorňuje závislost optickej hustoty, ktorá vznikla
vyvoláním exponovanej vrstvy osvitu, ktorý vrstvu pósobil. fotocitlivú vrstvu, pravda, musí
dopadnúť správné množstvo světla, aby tmavé miesta zostali nena
rušené světlé miesta neboli presvetlené.
Každej fotocitlivej vrstvě možno přiřadit tzv. Po
vyvolaní tieto miesta sčernejú (úmerne osvitu). C—D je
úsek preexpozície. Ustálením ne
narušených miestach rozpustí citlivá zlúčenina, takže vznikne sve-
telne prevrátený obraz, negativ. kontrast
obrazu váčší ako kontrast predmetu, stupnica reprodukovaných
10.
Vlastnosťou týclito vrstiev je, miestach, ktoré dopadne
světlo, fotoeitlivá vrstva narušená (vzniká neviditelný obraz). Křivka sčernenia
162
. bode dosiahne
najváčšie sčernenie vrstvy
