Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.
Sveteiné čiory svetelné trubice
Hodnota smer svetelného vektora všeobecne každom bode
priestoru rózne.
142
. Počet svě
telných čiar zostáva svetelnej trubici stály. Pre směrové
kosínusy platia rovnice
/ N
COS(£, ----
£
cos(f, -£y
£
/ £z
COS(£, ---
£
9. svetelnú čiaru (obr.obvod plošného zdroja tvar mnohouholníka, zložky svě
telného vektora směru súradnicových osí určíme pomocou vztahu
n
ex eos((5x)i
i=l
2
i= 1
n
L
£z
kde uhol, pod ktorým vidieť stranu mnohouholníka, ktorý
berieme úvahy, bodu ,
(<Sx)i, ((5y)i, (áz)i uhly, ktoré zviera jednotkový vektor plochy i-tej
steny odpovedajúcou súradnicovou osou. 112). Tak dostaneme povrch alebo plášť telesa, ktoré nazýva sve-
telná trubica (obr. 113).
Představme si, každým bodom priestoru vedieme svetelnú
čiaru. Čiara, ktorej dotyčnici každom bode leží svetelný
vektor, představuje tzv. definície svetelnej trubice vyplývá, sve
telné čiary nich plášťom nevstupuji! ani nevystupujú.4.
Pre absolútnu hodnotu svetelného vektora platí rovnica
e ]/ei —f- fz
Smer svetelného vektora urěujú směrové kosínusy
