Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.
8.1. Závislost f(b zostrojuje pre zdroj
světla dávajúei tok 000 lm.
Svetelný tok ktorý vyžiarený priestorového uhla Q
určeného sférickým dvojuholníkom padá pás vozovky, je
tP U
Plocha sférického dvojuholníka je
^ 0
potom
. Uhlová velkost
sférického dvojuholníka určená šířkou vozovky Pre bude
TU v
v Sférický dvojuholník tvoří potom stvrtmu gule. Pás
vozovky zobrazí guli ako sférický dvojuholník.3. Hodnota účinnosti osvetlenia určovaná:
a) druhom svietidla, jeho účinnosfou rozložením svietivosti;
b) výškou svietidla nad vozovkou.8,3. 104).
Účinnost osvetlenia určuje svetelný tok dopadajúci nekonečný
pás vozovky. Určeme bjh-krivky
Okolo světelného středu svietidla opišme gulu poloměru R
(obr.
Účinnost osvetlenia najčastejšie uvádza ako závislost pomer-
nej šířky vozovky b/h.
Svietidlo výške nad nekonečným pásom vozovky.2. Výpočet priemernej intenzity osvetlenia vozovky tokovou
metodou
Priemernú intenzitu osvetlenia plochy vozovky pripadajúcej na
jedno svietidlo počítáme podlá vzorca
p _
Jjv |
kde svetelný tok svetelných zdrojov umiestnených svieíidle,
rj účinnost osvetlenia,
H udržiavaeí činitel,
A plocha vozovky pripadajúca jedno svietidlo,
b šířka vozovky,
l vzdialenost svietidiel.2
