Svetlo a osvetĺovacie zariadenia

| Kategorie: Kniha  | Tento dokument chci!

Kniha sa zaoberá základmi svetelnej techniky po stránke teoretickej i praktickej. Po úvode o základných pojmoch a veličinách íiarenia, o zraku a vidění a o fotometrických veličinách a jednotkách sú statě o všetkých důležitých tisekoc.li svetelnej techniky: o prvotných a druhotných, svetelných zdrojoch, o farebných vlaslnostiach světla a predmetov, o svietidlách. V dalšej časti kniha podrobné rozoberá rózne spósoby výpočtov osvetlenia. Svetelnému potu a priestorovým charakteristikám je věnovaná dalšia čast knihy. Obšírná stat hovoří o meraní světla a farieb prvotných a druhotných zdrojov. Ďalšia čast knihy dáva stručný prehíad o druhoch osvetlenia a osvětlovaných priestoroch. Text je doplněný primeraným počtom obrázkov.

Vydal: Alfa, vydavateľstvo technickej a ekonomickej litera­túry, n. p., 815 89 Bratislava, Hurbanovo nám. 3 Autor: Vojtech Kmeť, Pavol Horňák

Strana 12 z 201

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Podiel žiarivého toku vyžarovaného elementárnej plochy po­ vrchu žiariča velkosti tejto plochy nazývame intenzitou vyžarovania Me dA Jednotkou intenzity vyžarovania ~2. Podiel žiarivého toku bodového zdroja kuželi nekonečno ma­ lým priestorovým uhlom, osou uvažovanom smcre žiarenia, prie- storového uhla, teda hodnota T d<pe Je ,1. Jednotkou žiarivosti sr“ 1.Výkon prenášaný žiarením nazývame žiarivým tokom 0 e ®e dt Jednotkou žiarivého toku W. Podiel množstva žiarenia velkosti ožiarenej plochy, připadne súčin intenzity ožiarenia času nazývame dávkou ožiarenia H dí Jednotkou ožiarenia Jrrr 14 . Podiel žiarivého toku dopadajúceho elementárnu plochu l­ kosti tejto plochy nazývame intenzitou ožiarenia alebo ožiarenosť E - e dA Ožiarenosť udává -2, Medzi oboma vzťahmi udávajúcimi plošná hustotu žiarivého to­ ku formálna zhoda.0 určuje žiarivosť. Ziara danom smere, bode vyžarujúcej alebo ožiarenej ploché, alebo bode dráho zvážku žiarivých lúčov) podiel žia­ rivého toku, ktorý vyehádza, dopadá alebo prechádza elementárnou plochou danom bode elementárnym priestorovým uhlom danom smere, súčinu tohto priestorového uhla priemetu tejto plochy na rovinu kolmú daný smer r e * dficW cos 8 Táto udává Wsr 1ni 2. Rozdiel tom, prvom případe ide žia- riacu plochu, druhom případe ožiaronú plochu