Seminář SRVO Sjednocení datových a mapových modulů pasportu veřejného osvětlení - software různých výrobců> Vliv osvětlení na reakční dobu řidiče> Energetické a ekologické aspekty veřejného osvětlení> Porovnání vysokotlakých sodíkových výbojek a svítících diod (LED)> Metody v defektoskopii prvků osvětlovací soustavy - stožáry> Zvýšení korozivzdornosti stožárů provedením termoplastické povrchové úpravy> Porovnání osvětlovacích soustav s novými světelnými zdroji
časti mesta) celého polpriestoru je
závislá vlnovej dĺžke, možno popísať vzťahom:
kde
n/ 2
F Ä,0 á(zg, Vg)cos z0d J
2n Zo=0
Z,Ji
J áZ.zg, Vg)d sin zGcos zGdzG (1)
intenzita žiarenia,1Á(ZG, VG)
dmG= sin zGdzGdqG elementárny priestorový uhol,
zo, uhlové súradnice.
Podľa (1) pomoci definície elementárneho spektrálneho toku žiarivej energie smerová intenzita zdoja svetla
vypočíta podia (2) :
1 dF.j.
Svetlo dopadajúce čiastočky atmosfére rozptýli všetkých smerov, pričom smere dopredu šírené
obrázok3 Schémaviacnásobnéhorozptylusvetlavatmosféreodúčinkuparalelnýchlúčov. prípade mesta účinok jednotlivých zdrojov zintegruje
a mesto ako celok, alebo jeho časť môže nahradiť bodovým alebo plošným zdrojom svetla vyžarujúcim svetlo
do horného polpriestoru. závisia vlnovej dĺžky elektromagnetického žiarenia chemického
zloženia tej-ktorej plynnej zložky atmosféry.Šírenie svetla atmosére
Svetlo elektromagnetické žiarenie vlnovej dĺžky 380 780 nm. Pre matematické modelovanie rušivého svetla často využíva Henyey-Greensteinovu
funkcia (3), ktorá dobre popisuje rozptyl svetla čiastočkách rôznych veľkostí tvarov.
s najvyššou intenzitou kolmom smere nižšou. Vplyvom prítomnosti ozónu plynových zložiek atmosfére dochádza
k absorpcii svetla, ktoré prichádza mimozemských ale pozemných zdrojov.
energia emitovaná jednotkovej plochy pozemného zdroja svetla (napr.Á,G Á,G
cos dmG cos zGd GdmG
(2)
kde Á,G smerová intenzita žiarivej energie,
d$x elementárny spektrálny tok žiarenia generovaný elementárnou plôškou mesta,
d elementárna plôška. Celková intenzita svetla rozptýleného istom smere daná súčtom intenzít jednotlivých častíc, ako je
to zobrazené obrázku tomto prípade lúče svetla považujú paralelné. Zvyšovaním celkového množstva častíc dochádza viacnásobnému
rozptylu nárastu jeho efektivity, prejavuje takzvaným procesom samoožarovania atmosféry, obrázok 3. Pri prechode atmosférou podlieha dvom
základným procesom rozptylu absorpcii.
V prípade pozemných zdrojov treba pamätať to, mestá, okná, individuálne zdroje umelého svetla vyžarujú do
priestoru rôznymi smerovými charakteristikami. reálnych podmienkach znamená, elektromagnetické žiarenie
určitej vlnovej dĺžky môže byť pohlcované viac ako žiarenie inej vlnovej dĺžky. Smerový účinok rozptýleného svetla popisuje funkciou
rozptylu. Hustota toku žiarivej energie, t. Priestorovú redistribúciu rozptýleného
žiarenia ovplyvňujú najmä vlastnosti aerosolových častíc hlavne ich tvar, veľkosť, chemické zloženie,
koncentrácia) ich priestorové rozloženie.j.
Množstvo svetla, ktoré prechádza atmosférou závisí vlastností prostredia. rozptylu dochádza dôvodu nehomogenity prostredia hlavne na
aerosóloch prachových časticiach. prípade atmosféry, absorpčné
javy majú silne selektívny charakter, t. Takéto čiastočky bežne
Společnost pro rozvoj veřejného osvětlení Podzimní setkání Jablonec nad Nisou listopadu 2010 75
