SRVO: podzimní setkání 2010

| Kategorie: Sborník  | Tento dokument chci!

Seminář SRVO Sjednocení datových a mapových modulů pasportu veřejného osvětlení - software různých výrobců> Vliv osvětlení na reakční dobu řidiče> Energetické a ekologické aspekty veřejného osvětlení> Porovnání vysokotlakých sodíkových výbojek a svítících diod (LED)> Metody v defektoskopii prvků osvětlovací soustavy - stožáry> Zvýšení korozivzdornosti stožárů provedením termoplastické povrchové úpravy> Porovnání osvětlovacích soustav s novými světelnými zdroji

Vydal: SRVO Společnost pro rozvoj veřejného osvětlení

Strana 75 z 192

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
V prípade pozemných zdrojov treba pamätať to, mestá, okná, individuálne zdroje umelého svetla vyžarujú do priestoru rôznymi smerovými charakteristikami. Smerový účinok rozptýleného svetla popisuje funkciou rozptylu.Á,G Á,G cos dmG cos zGd GdmG (2) kde Á,G smerová intenzita žiarivej energie, d$x elementárny spektrálny tok žiarenia generovaný elementárnou plôškou mesta, d elementárna plôška. prípade atmosféry, absorpčné javy majú silne selektívny charakter, t.j. Celková intenzita svetla rozptýleného istom smere daná súčtom intenzít jednotlivých častíc, ako je to zobrazené obrázku tomto prípade lúče svetla považujú paralelné. prípade mesta účinok jednotlivých zdrojov zintegruje a mesto ako celok, alebo jeho časť môže nahradiť bodovým alebo plošným zdrojom svetla vyžarujúcim svetlo do horného polpriestoru. Pre matematické modelovanie rušivého svetla často využíva Henyey-Greensteinovu funkcia (3), ktorá dobre popisuje rozptyl svetla čiastočkách rôznych veľkostí tvarov.Šírenie svetla atmosére Svetlo elektromagnetické žiarenie vlnovej dĺžky 380 780 nm. Podľa (1) pomoci definície elementárneho spektrálneho toku žiarivej energie smerová intenzita zdoja svetla vypočíta podia (2) : 1 dF. s najvyššou intenzitou kolmom smere nižšou. Množstvo svetla, ktoré prechádza atmosférou závisí vlastností prostredia. Hustota toku žiarivej energie, t. závisia vlnovej dĺžky elektromagnetického žiarenia chemického zloženia tej-ktorej plynnej zložky atmosféry.j. Takéto čiastočky bežne Společnost pro rozvoj veřejného osvětlení Podzimní setkání Jablonec nad Nisou listopadu 2010 75 . Svetlo dopadajúce čiastočky atmosfére rozptýli všetkých smerov, pričom smere dopredu šírené obrázok3 Schémaviacnásobnéhorozptylusvetlavatmosféreodúčinkuparalelnýchlúčov. rozptylu dochádza dôvodu nehomogenity prostredia hlavne na aerosóloch prachových časticiach. Pri prechode atmosférou podlieha dvom základným procesom rozptylu absorpcii. reálnych podmienkach znamená, elektromagnetické žiarenie určitej vlnovej dĺžky môže byť pohlcované viac ako žiarenie inej vlnovej dĺžky. Zvyšovaním celkového množstva častíc dochádza viacnásobnému rozptylu nárastu jeho efektivity, prejavuje takzvaným procesom samoožarovania atmosféry, obrázok 3. Vplyvom prítomnosti ozónu plynových zložiek atmosfére dochádza k absorpcii svetla, ktoré prichádza mimozemských ale pozemných zdrojov.zg, Vg)d sin zGcos zGdzG (1) intenzita žiarenia,1Á(ZG, VG) dmG= sin zGdzGdqG elementárny priestorový uhol, zo, uhlové súradnice. Priestorovú redistribúciu rozptýleného žiarenia ovplyvňujú najmä vlastnosti aerosolových častíc hlavne ich tvar, veľkosť, chemické zloženie, koncentrácia) ich priestorové rozloženie. časti mesta) celého polpriestoru je závislá vlnovej dĺžke, možno popísať vzťahom: kde n/ 2 F Ä,0 á(zg, Vg)cos z0d J 2n Zo=0 Z,Ji J áZ. energia emitovaná jednotkovej plochy pozemného zdroja svetla (napr