2.
Prierez jadra
8 YP~= ]/76,4 8,75 cm2. Kon-
denzátor (Tg; zlepšuje účinník. Pri zapojení žiarivky sieť zapáli najprv malá neónka štartéra Sv,
ktorá sériové spojená tlmivkou elektrodami žiarivky zapojenými
na sieť (obr. Samotné napátie 220 nezapálí
žiarivku. Prúd žiarivky vytvoří tlmivke úby-
tok napátia, preto žiarivka neónka nebude mať napátie 220 neónka
štartéra nezapálí. příkladu
vidieť, hlavné údaje pre tlmivku prierez jadra počet závitov z.
Tlmivka zráža napátie pri prevádzke žiarivky', kým pri zapojení žiarivky na
sieť zvyšuje samoindukciou napátie zdroja. Použité hrubý výpočet tlmivky empirické vzorce pre prierez
jadra ]/P počet závitov volt zfV pre žiarivku W,
U0 110 0,40 příkladu 12.sme odpor závitov správné volili.
Medzitým nakrátko spojená neónka ochladí, bimetal kontaktu odskočí
a preruší obvode tým tlmivke prúd.
Samoindukčné napátie (zhruba napátie tlmivke Ut) bude:
UL U'i ]/2202— 11()2= 1/2TT>847
UL 191 V.0,4 76,4 VA.
(Ostatně údaje, potřebné, počítáme podlá příkladu 11a 12.
Výkon tlmivke
P 191.5,2 995. 402). Neónka oteplí, bimetal (dvojkov) neónke roztiahne
a spojí neónku nakrátko. tlmivke vznikne samoindukčné
napátie, asi trojnásobok normálneho napátia žiarivky; našom případe ide
o napátie 470 ktorě zapáli žiarivku. Potom prúd prechádza len žiarivkou, pretože neónka
Š menšie napátie než 220 bimetal chladnej neónke odpojený.
13. Ostatně rozměry
tlmivky určíme podlá příkladu 11.
Počet závitov volt
z. Ytedy obvodom přetéká silnější prúd, tento rozžeraví
elektrody žiarivky, ktorě ionizujú žiarivku pripravujťi zapálenie.0,4
l —
Rozměry jadra středná dížka závitu rozhoduje tom, bude dížka drótu l
váčšia alebo menšia, či.zjV 191.)
371
. 45
T 8?7 ’
Pre 191 bude celkový počet závitov
z
