Tlmivka zráža napátie pri prevádzke žiarivky', kým pri zapojení žiarivky na
sieť zvyšuje samoindukciou napátie zdroja. 45
T 8?7 ’
Pre 191 bude celkový počet závitov
z .
(Ostatně údaje, potřebné, počítáme podlá příkladu 11a 12. příkladu
vidieť, hlavné údaje pre tlmivku prierez jadra počet závitov z. Neónka oteplí, bimetal (dvojkov) neónke roztiahne
a spojí neónku nakrátko. Pri zapojení žiarivky sieť zapáli najprv malá neónka štartéra Sv,
ktorá sériové spojená tlmivkou elektrodami žiarivky zapojenými
na sieť (obr.zjV 191.
Samoindukčné napátie (zhruba napátie tlmivke Ut) bude:
UL U'i ]/2202— 11()2= 1/2TT>847
UL 191 V.
Výkon tlmivke
P 191. Prúd žiarivky vytvoří tlmivke úby-
tok napátia, preto žiarivka neónka nebude mať napátie 220 neónka
štartéra nezapálí.)
371
. Potom prúd prechádza len žiarivkou, pretože neónka
Š menšie napátie než 220 bimetal chladnej neónke odpojený. Samotné napátie 220 nezapálí
žiarivku.
Prierez jadra
8 YP~= ]/76,4 8,75 cm2.2. Ytedy obvodom přetéká silnější prúd, tento rozžeraví
elektrody žiarivky, ktorě ionizujú žiarivku pripravujťi zapálenie. Použité hrubý výpočet tlmivky empirické vzorce pre prierez
jadra ]/P počet závitov volt zfV pre žiarivku W,
U0 110 0,40 příkladu 12.0,4
l —
Rozměry jadra středná dížka závitu rozhoduje tom, bude dížka drótu l
váčšia alebo menšia, či.
Medzitým nakrátko spojená neónka ochladí, bimetal kontaktu odskočí
a preruší obvode tým tlmivke prúd.
Počet závitov volt
z.5,2 995. tlmivke vznikne samoindukčné
napátie, asi trojnásobok normálneho napátia žiarivky; našom případe ide
o napátie 470 ktorě zapáli žiarivku. Ostatně rozměry
tlmivky určíme podlá příkladu 11.
13.sme odpor závitov správné volili.0,4 76,4 VA. 402). Kon-
denzátor (Tg; zlepšuje účinník
