Ostatně rozměry
tlmivky určíme podlá příkladu 11. 402). tlmivke vznikne samoindukčné
napátie, asi trojnásobok normálneho napátia žiarivky; našom případe ide
o napátie 470 ktorě zapáli žiarivku.sme odpor závitov správné volili.0,4
l —
Rozměry jadra středná dížka závitu rozhoduje tom, bude dížka drótu l
váčšia alebo menšia, či. Pri zapojení žiarivky sieť zapáli najprv malá neónka štartéra Sv,
ktorá sériové spojená tlmivkou elektrodami žiarivky zapojenými
na sieť (obr.0,4 76,4 VA.
Tlmivka zráža napátie pri prevádzke žiarivky', kým pri zapojení žiarivky na
sieť zvyšuje samoindukciou napátie zdroja.
Samoindukčné napátie (zhruba napátie tlmivke Ut) bude:
UL U'i ]/2202— 11()2= 1/2TT>847
UL 191 V.)
371
. Neónka oteplí, bimetal (dvojkov) neónke roztiahne
a spojí neónku nakrátko.
Počet závitov volt
z.zjV 191. Potom prúd prechádza len žiarivkou, pretože neónka
Š menšie napátie než 220 bimetal chladnej neónke odpojený. Kon-
denzátor (Tg; zlepšuje účinník. Použité hrubý výpočet tlmivky empirické vzorce pre prierez
jadra ]/P počet závitov volt zfV pre žiarivku W,
U0 110 0,40 příkladu 12.
(Ostatně údaje, potřebné, počítáme podlá příkladu 11a 12.
13.
Výkon tlmivke
P 191.
Prierez jadra
8 YP~= ]/76,4 8,75 cm2. příkladu
vidieť, hlavné údaje pre tlmivku prierez jadra počet závitov z. 45
T 8?7 ’
Pre 191 bude celkový počet závitov
z . Samotné napátie 220 nezapálí
žiarivku. Prúd žiarivky vytvoří tlmivke úby-
tok napátia, preto žiarivka neónka nebude mať napátie 220 neónka
štartéra nezapálí.
Medzitým nakrátko spojená neónka ochladí, bimetal kontaktu odskočí
a preruší obvode tým tlmivke prúd.5,2 995. Ytedy obvodom přetéká silnější prúd, tento rozžeraví
elektrody žiarivky, ktorě ionizujú žiarivku pripravujťi zapálenie.2
