13.0,4
l —
Rozměry jadra středná dížka závitu rozhoduje tom, bude dížka drótu l
váčšia alebo menšia, či. Ytedy obvodom přetéká silnější prúd, tento rozžeraví
elektrody žiarivky, ktorě ionizujú žiarivku pripravujťi zapálenie. Kon-
denzátor (Tg; zlepšuje účinník.
Prierez jadra
8 YP~= ]/76,4 8,75 cm2.)
371
. Ostatně rozměry
tlmivky určíme podlá příkladu 11. Neónka oteplí, bimetal (dvojkov) neónke roztiahne
a spojí neónku nakrátko. Potom prúd prechádza len žiarivkou, pretože neónka
Š menšie napátie než 220 bimetal chladnej neónke odpojený. příkladu
vidieť, hlavné údaje pre tlmivku prierez jadra počet závitov z. 45
T 8?7 ’
Pre 191 bude celkový počet závitov
z .0,4 76,4 VA.
(Ostatně údaje, potřebné, počítáme podlá příkladu 11a 12.sme odpor závitov správné volili. Prúd žiarivky vytvoří tlmivke úby-
tok napátia, preto žiarivka neónka nebude mať napátie 220 neónka
štartéra nezapálí.
Počet závitov volt
z. Použité hrubý výpočet tlmivky empirické vzorce pre prierez
jadra ]/P počet závitov volt zfV pre žiarivku W,
U0 110 0,40 příkladu 12.2.
Výkon tlmivke
P 191. Pri zapojení žiarivky sieť zapáli najprv malá neónka štartéra Sv,
ktorá sériové spojená tlmivkou elektrodami žiarivky zapojenými
na sieť (obr.
Medzitým nakrátko spojená neónka ochladí, bimetal kontaktu odskočí
a preruší obvode tým tlmivke prúd.zjV 191.
Samoindukčné napátie (zhruba napátie tlmivke Ut) bude:
UL U'i ]/2202— 11()2= 1/2TT>847
UL 191 V. tlmivke vznikne samoindukčné
napátie, asi trojnásobok normálneho napátia žiarivky; našom případe ide
o napátie 470 ktorě zapáli žiarivku. Samotné napátie 220 nezapálí
žiarivku.
Tlmivka zráža napátie pri prevádzke žiarivky', kým pri zapojení žiarivky na
sieť zvyšuje samoindukciou napátie zdroja.5,2 995. 402)
