Neónka oteplí, bimetal (dvojkov) neónke roztiahne
a spojí neónku nakrátko. 45
T 8?7 ’
Pre 191 bude celkový počet závitov
z .0,4 76,4 VA.
Prierez jadra
8 YP~= ]/76,4 8,75 cm2. Prúd žiarivky vytvoří tlmivke úby-
tok napátia, preto žiarivka neónka nebude mať napátie 220 neónka
štartéra nezapálí.2. Použité hrubý výpočet tlmivky empirické vzorce pre prierez
jadra ]/P počet závitov volt zfV pre žiarivku W,
U0 110 0,40 příkladu 12. tlmivke vznikne samoindukčné
napátie, asi trojnásobok normálneho napátia žiarivky; našom případe ide
o napátie 470 ktorě zapáli žiarivku.
Medzitým nakrátko spojená neónka ochladí, bimetal kontaktu odskočí
a preruší obvode tým tlmivke prúd.5,2 995.
Samoindukčné napátie (zhruba napátie tlmivke Ut) bude:
UL U'i ]/2202— 11()2= 1/2TT>847
UL 191 V.
Výkon tlmivke
P 191.0,4
l —
Rozměry jadra středná dížka závitu rozhoduje tom, bude dížka drótu l
váčšia alebo menšia, či. Potom prúd prechádza len žiarivkou, pretože neónka
Š menšie napátie než 220 bimetal chladnej neónke odpojený. příkladu
vidieť, hlavné údaje pre tlmivku prierez jadra počet závitov z.
(Ostatně údaje, potřebné, počítáme podlá příkladu 11a 12.
Počet závitov volt
z.)
371
. Samotné napátie 220 nezapálí
žiarivku.
Tlmivka zráža napátie pri prevádzke žiarivky', kým pri zapojení žiarivky na
sieť zvyšuje samoindukciou napátie zdroja. Kon-
denzátor (Tg; zlepšuje účinník. 402). Ostatně rozměry
tlmivky určíme podlá příkladu 11.sme odpor závitov správné volili.zjV 191. Pri zapojení žiarivky sieť zapáli najprv malá neónka štartéra Sv,
ktorá sériové spojená tlmivkou elektrodami žiarivky zapojenými
na sieť (obr. Ytedy obvodom přetéká silnější prúd, tento rozžeraví
elektrody žiarivky, ktorě ionizujú žiarivku pripravujťi zapálenie.
13
