Potom prúd prechádza len žiarivkou, pretože neónka
Š menšie napátie než 220 bimetal chladnej neónke odpojený.0,4 76,4 VA.
Prierez jadra
8 YP~= ]/76,4 8,75 cm2.
Samoindukčné napátie (zhruba napátie tlmivke Ut) bude:
UL U'i ]/2202— 11()2= 1/2TT>847
UL 191 V. příkladu
vidieť, hlavné údaje pre tlmivku prierez jadra počet závitov z.5,2 995. Použité hrubý výpočet tlmivky empirické vzorce pre prierez
jadra ]/P počet závitov volt zfV pre žiarivku W,
U0 110 0,40 příkladu 12.zjV 191.
Tlmivka zráža napátie pri prevádzke žiarivky', kým pri zapojení žiarivky na
sieť zvyšuje samoindukciou napátie zdroja. 45
T 8?7 ’
Pre 191 bude celkový počet závitov
z .
Výkon tlmivke
P 191.sme odpor závitov správné volili. Samotné napátie 220 nezapálí
žiarivku.
13.0,4
l —
Rozměry jadra středná dížka závitu rozhoduje tom, bude dížka drótu l
váčšia alebo menšia, či. Pri zapojení žiarivky sieť zapáli najprv malá neónka štartéra Sv,
ktorá sériové spojená tlmivkou elektrodami žiarivky zapojenými
na sieť (obr. Ostatně rozměry
tlmivky určíme podlá příkladu 11. tlmivke vznikne samoindukčné
napátie, asi trojnásobok normálneho napátia žiarivky; našom případe ide
o napátie 470 ktorě zapáli žiarivku.
(Ostatně údaje, potřebné, počítáme podlá příkladu 11a 12. Kon-
denzátor (Tg; zlepšuje účinník. Prúd žiarivky vytvoří tlmivke úby-
tok napátia, preto žiarivka neónka nebude mať napátie 220 neónka
štartéra nezapálí.2. Neónka oteplí, bimetal (dvojkov) neónke roztiahne
a spojí neónku nakrátko. 402).)
371
. Ytedy obvodom přetéká silnější prúd, tento rozžeraví
elektrody žiarivky, ktorě ionizujú žiarivku pripravujťi zapálenie.
Medzitým nakrátko spojená neónka ochladí, bimetal kontaktu odskočí
a preruší obvode tým tlmivke prúd.
Počet závitov volt
z
