Pri zapojení žiarivky sieť zapáli najprv malá neónka štartéra Sv,
ktorá sériové spojená tlmivkou elektrodami žiarivky zapojenými
na sieť (obr. 402).sme odpor závitov správné volili.
Počet závitov volt
z. Neónka oteplí, bimetal (dvojkov) neónke roztiahne
a spojí neónku nakrátko. tlmivke vznikne samoindukčné
napátie, asi trojnásobok normálneho napátia žiarivky; našom případe ide
o napátie 470 ktorě zapáli žiarivku. Prúd žiarivky vytvoří tlmivke úby-
tok napátia, preto žiarivka neónka nebude mať napátie 220 neónka
štartéra nezapálí.0,4
l —
Rozměry jadra středná dížka závitu rozhoduje tom, bude dížka drótu l
váčšia alebo menšia, či.0,4 76,4 VA. příkladu
vidieť, hlavné údaje pre tlmivku prierez jadra počet závitov z.
(Ostatně údaje, potřebné, počítáme podlá příkladu 11a 12.5,2 995.zjV 191. 45
T 8?7 ’
Pre 191 bude celkový počet závitov
z .
Samoindukčné napátie (zhruba napátie tlmivke Ut) bude:
UL U'i ]/2202— 11()2= 1/2TT>847
UL 191 V. Kon-
denzátor (Tg; zlepšuje účinník. Ostatně rozměry
tlmivky určíme podlá příkladu 11. Samotné napátie 220 nezapálí
žiarivku. Ytedy obvodom přetéká silnější prúd, tento rozžeraví
elektrody žiarivky, ktorě ionizujú žiarivku pripravujťi zapálenie. Potom prúd prechádza len žiarivkou, pretože neónka
Š menšie napátie než 220 bimetal chladnej neónke odpojený.
13. Použité hrubý výpočet tlmivky empirické vzorce pre prierez
jadra ]/P počet závitov volt zfV pre žiarivku W,
U0 110 0,40 příkladu 12.
Prierez jadra
8 YP~= ]/76,4 8,75 cm2.
Výkon tlmivke
P 191.
Medzitým nakrátko spojená neónka ochladí, bimetal kontaktu odskočí
a preruší obvode tým tlmivke prúd.)
371
.2.
Tlmivka zráža napátie pri prevádzke žiarivky', kým pri zapojení žiarivky na
sieť zvyšuje samoindukciou napátie zdroja
