Ytedy obvodom přetéká silnější prúd, tento rozžeraví
elektrody žiarivky, ktorě ionizujú žiarivku pripravujťi zapálenie.
(Ostatně údaje, potřebné, počítáme podlá příkladu 11a 12.0,4
l —
Rozměry jadra středná dížka závitu rozhoduje tom, bude dížka drótu l
váčšia alebo menšia, či. příkladu
vidieť, hlavné údaje pre tlmivku prierez jadra počet závitov z.
Tlmivka zráža napátie pri prevádzke žiarivky', kým pri zapojení žiarivky na
sieť zvyšuje samoindukciou napátie zdroja. tlmivke vznikne samoindukčné
napátie, asi trojnásobok normálneho napátia žiarivky; našom případe ide
o napátie 470 ktorě zapáli žiarivku.)
371
. Ostatně rozměry
tlmivky určíme podlá příkladu 11.zjV 191. Použité hrubý výpočet tlmivky empirické vzorce pre prierez
jadra ]/P počet závitov volt zfV pre žiarivku W,
U0 110 0,40 příkladu 12. Kon-
denzátor (Tg; zlepšuje účinník.sme odpor závitov správné volili.
13. Potom prúd prechádza len žiarivkou, pretože neónka
Š menšie napátie než 220 bimetal chladnej neónke odpojený.
Prierez jadra
8 YP~= ]/76,4 8,75 cm2.2.0,4 76,4 VA. 45
T 8?7 ’
Pre 191 bude celkový počet závitov
z .
Počet závitov volt
z.
Výkon tlmivke
P 191. Samotné napátie 220 nezapálí
žiarivku. 402). Prúd žiarivky vytvoří tlmivke úby-
tok napátia, preto žiarivka neónka nebude mať napátie 220 neónka
štartéra nezapálí. Neónka oteplí, bimetal (dvojkov) neónke roztiahne
a spojí neónku nakrátko.
Medzitým nakrátko spojená neónka ochladí, bimetal kontaktu odskočí
a preruší obvode tým tlmivke prúd.
Samoindukčné napátie (zhruba napátie tlmivke Ut) bude:
UL U'i ]/2202— 11()2= 1/2TT>847
UL 191 V.5,2 995. Pri zapojení žiarivky sieť zapáli najprv malá neónka štartéra Sv,
ktorá sériové spojená tlmivkou elektrodami žiarivky zapojenými
na sieť (obr
