45
T 8?7 ’
Pre 191 bude celkový počet závitov
z .
Prierez jadra
8 YP~= ]/76,4 8,75 cm2.0,4
l —
Rozměry jadra středná dížka závitu rozhoduje tom, bude dížka drótu l
váčšia alebo menšia, či.2.sme odpor závitov správné volili. Použité hrubý výpočet tlmivky empirické vzorce pre prierez
jadra ]/P počet závitov volt zfV pre žiarivku W,
U0 110 0,40 příkladu 12. 402). Potom prúd prechádza len žiarivkou, pretože neónka
Š menšie napátie než 220 bimetal chladnej neónke odpojený. Ytedy obvodom přetéká silnější prúd, tento rozžeraví
elektrody žiarivky, ktorě ionizujú žiarivku pripravujťi zapálenie.
(Ostatně údaje, potřebné, počítáme podlá příkladu 11a 12.
Samoindukčné napátie (zhruba napátie tlmivke Ut) bude:
UL U'i ]/2202— 11()2= 1/2TT>847
UL 191 V.
Počet závitov volt
z.
Medzitým nakrátko spojená neónka ochladí, bimetal kontaktu odskočí
a preruší obvode tým tlmivke prúd.zjV 191. tlmivke vznikne samoindukčné
napátie, asi trojnásobok normálneho napátia žiarivky; našom případe ide
o napátie 470 ktorě zapáli žiarivku.0,4 76,4 VA. Samotné napátie 220 nezapálí
žiarivku. Kon-
denzátor (Tg; zlepšuje účinník. Pri zapojení žiarivky sieť zapáli najprv malá neónka štartéra Sv,
ktorá sériové spojená tlmivkou elektrodami žiarivky zapojenými
na sieť (obr.
Výkon tlmivke
P 191.
Tlmivka zráža napátie pri prevádzke žiarivky', kým pri zapojení žiarivky na
sieť zvyšuje samoindukciou napátie zdroja.)
371
. příkladu
vidieť, hlavné údaje pre tlmivku prierez jadra počet závitov z. Ostatně rozměry
tlmivky určíme podlá příkladu 11.
13.5,2 995. Neónka oteplí, bimetal (dvojkov) neónke roztiahne
a spojí neónku nakrátko. Prúd žiarivky vytvoří tlmivke úby-
tok napátia, preto žiarivka neónka nebude mať napátie 220 neónka
štartéra nezapálí
