(Prúd elektró
nov ide zápornej katódy kladnej anóde, kým konvenčný
prúd ide opačne anódy katóde.
Pri výbojkách dosiahneme vyžarovanie (emisiu)
elektrónov rozžeravením katódy, pričom elektróny katód
priťahuje anóda pokiaľ ona kladné napätie.
Obr. spätné inverzné napätie). mriežku.
(Počas zápornej polvlny napätia nejde výboj, resp.vytvára medzi elektródami stĺpec určitého objemu vodivého
(ionizovaného) plynu, tzv. Zmenou
pomerne malého mriežkového napätia alebo len jeho fázo
vým posunom môžeme regulovať nielen okamih zapálenia,
ale trvanie výboja počas kladnej polvlny napätia anóde. Tyratrónom možno meniť
306
. sklenú alebo kovovú
banku, ktorej anóda žeravená katóda (obr. VYSVETLITE ROZDIEL MEDZI USMERŇOVA-
COU DIÓDOU TYRATRÓNOM
Nazýva plynová dióda. podľa obr. 374).
Výbojková dráha výbojke musí mať teda nesú
mernú charakteristiku (napr. Mriežka vložená medzi katódu anódu má
svojím napätím katódu väčší vplyv než anódu. vodivá plazma. 374
V banke inertný plyn (argón, neón, hélium) alebo ortuťové
pary.) Teda podľa napätia mriežky ide tyratrónom prúd
za celú kladnú polperiódu (počas 1/100 sekundy pri Hz)
alebo len ľubovoľne kratší čas. prúd
výbojkou. 368), aby zapálenie
v jednom smere bolo oveľa ľahšie, napr. Oproti vákuovej usmerňovacej elektrónke výbojka
menší úbytok napätia umožňuje usmernenie väčších prúdov. pri napätí V,
než spätný zápal, ktorý smie nastať pri značne vyššom napätí,
napr.
14.
Kým výbojka dióda, tyratrón obdobou triódy,
t.)
Anóda musí byť dostatočne chladená, aby tepla
nevysielala sama elektróny aby takto nenastal výboj sme
rom katóde, aby nenastal spätný zápal. 500 (tzv
