(Počas zápornej polvlny napätia nejde výboj, resp. podľa obr. spätné inverzné napätie).vytvára medzi elektródami stĺpec určitého objemu vodivého
(ionizovaného) plynu, tzv.
Pri výbojkách dosiahneme vyžarovanie (emisiu)
elektrónov rozžeravením katódy, pričom elektróny katód
priťahuje anóda pokiaľ ona kladné napätie. pri napätí V,
než spätný zápal, ktorý smie nastať pri značne vyššom napätí,
napr. 374).
Výbojková dráha výbojke musí mať teda nesú
mernú charakteristiku (napr. Oproti vákuovej usmerňovacej elektrónke výbojka
menší úbytok napätia umožňuje usmernenie väčších prúdov. 374
V banke inertný plyn (argón, neón, hélium) alebo ortuťové
pary. mriežku. vodivá plazma. Tyratrónom možno meniť
306
. (Prúd elektró
nov ide zápornej katódy kladnej anóde, kým konvenčný
prúd ide opačne anódy katóde. Mriežka vložená medzi katódu anódu má
svojím napätím katódu väčší vplyv než anódu. 500 (tzv. 368), aby zapálenie
v jednom smere bolo oveľa ľahšie, napr.
Obr.)
Anóda musí byť dostatočne chladená, aby tepla
nevysielala sama elektróny aby takto nenastal výboj sme
rom katóde, aby nenastal spätný zápal. prúd
výbojkou. sklenú alebo kovovú
banku, ktorej anóda žeravená katóda (obr.
14.) Teda podľa napätia mriežky ide tyratrónom prúd
za celú kladnú polperiódu (počas 1/100 sekundy pri Hz)
alebo len ľubovoľne kratší čas. VYSVETLITE ROZDIEL MEDZI USMERŇOVA-
COU DIÓDOU TYRATRÓNOM
Nazýva plynová dióda.
Kým výbojka dióda, tyratrón obdobou triódy,
t. Zmenou
pomerne malého mriežkového napätia alebo len jeho fázo
vým posunom môžeme regulovať nielen okamih zapálenia,
ale trvanie výboja počas kladnej polvlny napätia anóde
