pri napätí V,
než spätný zápal, ktorý smie nastať pri značne vyššom napätí,
napr. sklenú alebo kovovú
banku, ktorej anóda žeravená katóda (obr. podľa obr. VYSVETLITE ROZDIEL MEDZI USMERŇOVA-
COU DIÓDOU TYRATRÓNOM
Nazýva plynová dióda. Mriežka vložená medzi katódu anódu má
svojím napätím katódu väčší vplyv než anódu. vodivá plazma.vytvára medzi elektródami stĺpec určitého objemu vodivého
(ionizovaného) plynu, tzv. prúd
výbojkou. spätné inverzné napätie). 374
V banke inertný plyn (argón, neón, hélium) alebo ortuťové
pary.
Výbojková dráha výbojke musí mať teda nesú
mernú charakteristiku (napr. Zmenou
pomerne malého mriežkového napätia alebo len jeho fázo
vým posunom môžeme regulovať nielen okamih zapálenia,
ale trvanie výboja počas kladnej polvlny napätia anóde. 500 (tzv.
14. (Prúd elektró
nov ide zápornej katódy kladnej anóde, kým konvenčný
prúd ide opačne anódy katóde. mriežku. 374).)
Anóda musí byť dostatočne chladená, aby tepla
nevysielala sama elektróny aby takto nenastal výboj sme
rom katóde, aby nenastal spätný zápal.
Obr. 368), aby zapálenie
v jednom smere bolo oveľa ľahšie, napr. Oproti vákuovej usmerňovacej elektrónke výbojka
menší úbytok napätia umožňuje usmernenie väčších prúdov.
Kým výbojka dióda, tyratrón obdobou triódy,
t. Tyratrónom možno meniť
306
.
(Počas zápornej polvlny napätia nejde výboj, resp.) Teda podľa napätia mriežky ide tyratrónom prúd
za celú kladnú polperiódu (počas 1/100 sekundy pri Hz)
alebo len ľubovoľne kratší čas.
Pri výbojkách dosiahneme vyžarovanie (emisiu)
elektrónov rozžeravením katódy, pričom elektróny katód
priťahuje anóda pokiaľ ona kladné napätie
