vodivá plazma.vytvára medzi elektródami stĺpec určitého objemu vodivého
(ionizovaného) plynu, tzv.
14. 500 (tzv.
(Počas zápornej polvlny napätia nejde výboj, resp. Tyratrónom možno meniť
306
. (Prúd elektró
nov ide zápornej katódy kladnej anóde, kým konvenčný
prúd ide opačne anódy katóde.)
Anóda musí byť dostatočne chladená, aby tepla
nevysielala sama elektróny aby takto nenastal výboj sme
rom katóde, aby nenastal spätný zápal.
Výbojková dráha výbojke musí mať teda nesú
mernú charakteristiku (napr. spätné inverzné napätie). Oproti vákuovej usmerňovacej elektrónke výbojka
menší úbytok napätia umožňuje usmernenie väčších prúdov.
Pri výbojkách dosiahneme vyžarovanie (emisiu)
elektrónov rozžeravením katódy, pričom elektróny katód
priťahuje anóda pokiaľ ona kladné napätie. 368), aby zapálenie
v jednom smere bolo oveľa ľahšie, napr.
Kým výbojka dióda, tyratrón obdobou triódy,
t. podľa obr. VYSVETLITE ROZDIEL MEDZI USMERŇOVA-
COU DIÓDOU TYRATRÓNOM
Nazýva plynová dióda. Mriežka vložená medzi katódu anódu má
svojím napätím katódu väčší vplyv než anódu. mriežku. prúd
výbojkou. pri napätí V,
než spätný zápal, ktorý smie nastať pri značne vyššom napätí,
napr. Zmenou
pomerne malého mriežkového napätia alebo len jeho fázo
vým posunom môžeme regulovať nielen okamih zapálenia,
ale trvanie výboja počas kladnej polvlny napätia anóde. 374
V banke inertný plyn (argón, neón, hélium) alebo ortuťové
pary.
Obr. sklenú alebo kovovú
banku, ktorej anóda žeravená katóda (obr. 374).) Teda podľa napätia mriežky ide tyratrónom prúd
za celú kladnú polperiódu (počas 1/100 sekundy pri Hz)
alebo len ľubovoľne kratší čas
