báze zinku boli zahraničí vyvinuté spájky pod názvom
Tesscal, vhodné pre nekorózne spájkovanie hliníka meďou, oceľou hliní
kových zliatin navzájom.
Obr.
Spájacia teplota bola vyhovujúca, vzhľadom teplotu tavenia cínu
(232 °C), ale dobré spoje možno dosiahnuť pri značne vyšších teplotách.predpoklad tvorby tuhých roztokov rozhraní: spájka základný
materiál.
Priaznivý potenciálny spád voči hliníku dáva predpoklad dobrej koro
zivzdornosti spájaného spoja. teplote
nad 400 °Csa hliník rozpúšťa cí
ne viac, vytvára hmote spáj
ky samostatné kryštály tva
re ružice. Spoje robené touto spájkou majú dobrú elektrickú vodivosť
a nekorózne. Chemické zloženie spájok tavidel nie známe kryté
patentnými značkami.
Cín ako spájka
Pri spájkovaní hliníka cínom rozpúšťa cín hliník závislosti dobe teplo
te spájkovania, viď obr. V“zahraničí známe spájky:
Tesscal teplotou tavenia 420—450 °C
Tesscal teplotou tavenia 440—450 °C. Praktické skúšky spájania hliníka zinkom uka
zujú, štruktúra spoja pozostáva zóny tuhého roztoku strane hliníka
s premenlivým množstvom eutektika, menšieho množstva tuhého roztoku
na strane zinku (J. Smellie). Smellie). Dr.
Zliatiny báze zinku možno použiť pre tvrdé, alebo tzv.
W. Prítomnosť eutektika
v štruktúre spoja značne zhoršuje
jeho korózivzdornosť. Luger uvádza, zinok rozpúšťa sebe hliník
až pri teplote 600 °C. Cín tvorí hliníkom eutektikum pri 99,5 cínu,
ktorý len 3°C nižšiu taviacu
teplotu ako čistý cín. Spoje hliníka spájkované zinkom mecha
nicky pevné. Tvorba tuhých roztokov jedného alebo druhého druhu závislá
na spájkovacej teplote. Pri použití zinku ako spájky treba klásť velký dôraz na
čistotu zinku, lebo malé nečistoty môžu značne zhoršiť korózivzdornosť
spoja. Spoje hli
níka cínom hľadiska korózie
nevyhovujúce, lebo boli porušené
koróziou 15-hodinovom vare
ní destilovanej vode 2
dňoch roztoku NaCl (J. polotvrdé spájko-
vanie hliníka. 2
23
.
Pre spájkovanie používa špeciálne tavidlo Tesscal Elux 12, teplotou
tavenia 400 °C
