Hlavné použitie hliníku elektrotechnike
je pri výrobe káblov, zberníc, kondenzátorov, transformátorov atď. VÚS, Bratislava
SPÔSOBY ZVÁRANIA HLINÍKA
Meď pre svoje vlastnosti najmä dobrú elektrickú*vodivost našla svoje
najväčšie upotrebenie priemysle elektrotechnickom. Metals Handbook, 1948.
7. Vodivosť hliníka mení dľa
čistoty činí 62—65 vodivosti medi. Při tom však musíme
mít stále paměti, nedostatek mědi není přechodného charakteru, ale
naopak, bude stupňovat.
11. Dálmasso, Avantages éeonomique des conducteur base d’aluminium dans les
lignes ďélectrification rurale, 1955, Revue d’Ahiminium, 32, 224, str.
Jedným materiálov, ktorý vyhovuje tejto požiadavke, technických
kovov najlepšiu elektrickú vodivosť, hliník. Harrington, Barker, Sayre Holley, „Cond-Al“ Tailor Made Aluminum
Alloy High Creep Strenght and Conductivity, May, 1953, Metal Progress, 63,
5, str. Zeerleder, Technologie der Leichtemetalle, Rascher-Verlag, Zürich, 1947.
10. Priemysel
elektrotechnický ako najväčší spotrebiteľ medi, kladie pri jej náhrade iným
kovom požiadavku dobrej elektrickej vodivosti. Vzhľadom to, meď celom svete deficitnou suro
vinou, snaha nahradiť iným kovom, kde využilo, keď nie celom
rozsahu, vlastností, ktoré pre ten, ktorý odbor najdôležitéjšie. Bailey, Aluminum Elektrical Engineering, II, 1955, Metallurgia, 51, 304, str.
4.
Ing. Vrzal V. USA Patent No.
6.
Literatura
1. Nepomerne menšie je
použitie medi oboroch, kde využíva jej dobrá tepelná vodivosť vzdor-
nosť proti korózii. 90—94. československé normy.
5. Elektrotechnika používa najmä
hliník elektrovodný čistote 99,5., Spojování hliníkových vodičů, Svařování 1948
9. Aluminium Taschenbuch 11, Aluminium-Verlag GMBH, Düsseldorf 1955. 2,572, 562.hlediska mechanických namáhání dávají hliníkové slitiny určité výhody.
Otázka použití však musí být řešena komplexně zřetelem ostatním po-
užitým materiálům, již isolačním, nebo magnetickým.
8.
81— 91.
3. posled-
13
. 99— 105. 831 —
838. Nachtigall, Ahiminium als Leiterwerkstoff, III, 1955, Elektrotechnik und Mas
chinenbau, 72, str.
2. Smirjagin, Promyšlennyje cvetnyje metally splavy, Metalurgizdat, Moskva,
1949
