11. posled-
13
. Vodivosť hliníka mení dľa
čistoty činí 62—65 vodivosti medi. Metals Handbook, 1948. 831 —
838. Harrington, Barker, Sayre Holley, „Cond-Al“ Tailor Made Aluminum
Alloy High Creep Strenght and Conductivity, May, 1953, Metal Progress, 63,
5, str. Nachtigall, Ahiminium als Leiterwerkstoff, III, 1955, Elektrotechnik und Mas
chinenbau, 72, str. VÚS, Bratislava
SPÔSOBY ZVÁRANIA HLINÍKA
Meď pre svoje vlastnosti najmä dobrú elektrickú*vodivost našla svoje
najväčšie upotrebenie priemysle elektrotechnickom.
3. Priemysel
elektrotechnický ako najväčší spotrebiteľ medi, kladie pri jej náhrade iným
kovom požiadavku dobrej elektrickej vodivosti.
7.
Literatura
1. 90—94. Vzhľadom to, meď celom svete deficitnou suro
vinou, snaha nahradiť iným kovom, kde využilo, keď nie celom
rozsahu, vlastností, ktoré pre ten, ktorý odbor najdôležitéjšie.
8.
Jedným materiálov, ktorý vyhovuje tejto požiadavke, technických
kovov najlepšiu elektrickú vodivosť, hliník., Spojování hliníkových vodičů, Svařování 1948
9.
5.
4.
10. Aluminium Taschenbuch 11, Aluminium-Verlag GMBH, Düsseldorf 1955. Zeerleder, Technologie der Leichtemetalle, Rascher-Verlag, Zürich, 1947. Elektrotechnika používa najmä
hliník elektrovodný čistote 99,5. 99— 105.
6. Nepomerne menšie je
použitie medi oboroch, kde využíva jej dobrá tepelná vodivosť vzdor-
nosť proti korózii. československé normy. Při tom však musíme
mít stále paměti, nedostatek mědi není přechodného charakteru, ale
naopak, bude stupňovat. Dálmasso, Avantages éeonomique des conducteur base d’aluminium dans les
lignes ďélectrification rurale, 1955, Revue d’Ahiminium, 32, 224, str. Bailey, Aluminum Elektrical Engineering, II, 1955, Metallurgia, 51, 304, str. Hlavné použitie hliníku elektrotechnike
je pri výrobe káblov, zberníc, kondenzátorov, transformátorov atď. USA Patent No.
Ing.hlediska mechanických namáhání dávají hliníkové slitiny určité výhody.
Otázka použití však musí být řešena komplexně zřetelem ostatním po-
užitým materiálům, již isolačním, nebo magnetickým. 2,572, 562. Smirjagin, Promyšlennyje cvetnyje metally splavy, Metalurgizdat, Moskva,
1949.
2. Vrzal V.
81— 91
