Konference Kurz osvětlovací techniky XXVIII je tradičním, jak je již z názvu
patrno, 28. setkáním všech, kteří se světelnou technikou pracují, mají k ní co říct
a mají ji také rádi.
Česká společnost pro osvětlování regionální skupina Ostrava se touto akcí snaží
přispět k pravidelné výměně informací a řešení problémů, které se v oblasti
osvětlování během roku vyskytnou.
Zaměření konference je tradiční, nicméně jsme se snažili vyzvednout následující
a dle našeho názoru v nejdynamičtěji se rozvíjející téma:
MODERNÍ SVĚTELNÉ ZDROJE ...
4
0.
Za účelom vyhodnotenia spektrálnych efektov sme vykonali niekoľko numerických experimentov založených na
teórii publikovanej vedeckom časopise Applied Optics (Kocifaj 2007, 2008) neskôr aplikovanej
v astronomických simuláciách publikovaných časopise Monthly Notices the Royal Astronomical Society
(Kocifaj 2010).
. Ide takzvané extinkčné krivky, ktorých možné určiť rozmery optické vlastnosti
medzihviezdneho prachu (Mezger kol.j. 2001).
Na rozdiel vizuálnych pozorovaní typické astronomické merania realizujú pomocou špeciálnych prístrojov to
len istej časti spektra (používajú tomu buď úzkopásmové interferenčné filtre, spektrometre pod.). Bežný pozorovateľ vníma celkový účinok difúzneho svetla
receptormi spektrálnou citlivosťou prezentovanou Obr. Napr.8
1
funkciacitlivostiokaVλ[-]
Obrázok Funkcia skotopického videnia.savba.2
0. Merania
na diskrétnych vlnových dĺžkach pre astronómov veľmi dôležité, nakoľko poskytujú dodatočné informácie o
pozorovanom objekte. 1982, Fitzpatrick Massa 1986).Kurz osvětlovací techniky XXVIII 55
Spektrálne vlastnosti rušivého svetla
Miroslav, Kocifaj, PhD. 1. pre každý plošný element pixel (napr. zákal atmosféry, tým intenzívnejší rozptyl.sk/kocifaj, kocifaj@savba. Čím väčšia hustota resp.
300 400 500 600 700 800
vlnová dlžka [nm]
0
0. Táto teória zohľadňuje niekoľko dôležitých faktorov: variabilitu plošného rozloženia svetelných
zdrojov, t. 1998). ulicu, štvrť, alebo akúkoľvek časť mesta) možno definovať
funkciu vyžarovania jej vlastnou spektrálnou charakteristikou ako uhlovou redistribúciou emitovaného žiarenia,
2) poloha pôdorys jednotlivých mestských zón volne konfigurovateľná, atmosferické prostredie je
modelovateľné týka zákalu, spektrálnych charakteristík oslabenia rozptylu žiarenia, koncentrácie aerosólu,
výšky odrazivosti oblakov, „signál“ prijímaný hypotetickom mieste pozorovania možno vyhodnocovať pre
ľubovoľne široké spektrálne pásmo, alebo pre jednotlivé vlnové dĺžky, umožňuje simulovať detektor
s akýmkoľvek filtrom. druhej strane však
s nárastom zákalu narastá oslabenie intenzity lúčov prenikajúcich atmosférou, tak existuje akýsi „píkový“ režim,
pri ktorom difúzne svetlo oblohy najintenzívnejšie.
Astronomický ústav Slovenskej Akadémie Vied, Dúbravská cesta 845 Bratislava, Slovensko,
http://astro.sk
Difúzne svetlo nočnej oblohy svoj pôvod pozemných zdrojoch svetla fyzikálnom jave nazývanom rozptyl.6
0.
Časť svetla emitovaného pozemnými zdrojmi horného polpriestoru nenávratne uniká kozmického priestoru
a môže byť pozorovaná sondami pohybujúcimi obežných dráhach Zeme (Isobe Hamamura 2000, Cinzano
a kol. Jeden predkonfigurovaných filtrov zahrňuje funkciu citlivosti oka režime nočného videnia. Zvyšná časť svetla podlieha procesom rozptylu, ktoré prebiehajú každom elementárnom objeme
atmosféry. pozorovania vzdialených hviezd rôznych oblastiach spektra umožňujú študovať tak
spektrálne charakteristiky samotnej hviezdy ako medzihviezdneho prostredia dráhe medzi Zemou danou
hviezdou (Zubko kol. Spektrálne vlastnosti difúzneho svetla
nočnej oblohy značne odlišujú tak modelovanie rozloženia spektrálnej žiary oblohy stáva dôležitým, nie
jediným možným nástrojom pre určenie „svetelného šumu“ danej časti spektra
