Konference Kurz osvětlovací techniky XXVIII je tradičním, jak je již z názvu
patrno, 28. setkáním všech, kteří se světelnou technikou pracují, mají k ní co říct
a mají ji také rádi.
Česká společnost pro osvětlování regionální skupina Ostrava se touto akcí snaží
přispět k pravidelné výměně informací a řešení problémů, které se v oblasti
osvětlování během roku vyskytnou.
Zaměření konference je tradiční, nicméně jsme se snažili vyzvednout následující
a dle našeho názoru v nejdynamičtěji se rozvíjející téma:
MODERNÍ SVĚTELNÉ ZDROJE ...
• Obr.2: Vľavo geometria merania elementov oblohy. tohto dôvodu nebol úvahy braný lom svetla vstupe tubusu.
Štandardom CIE 011/E:2003 boli zavedené normalizované oblohové typy pre rôzne jasové distribúcie
oblohy. Meranie vykonávalo vidieckej oblasti Bernolákovo
(GPS: 48°11' 40.78). Vyjadrenie pomeru jasov elementu zenitu je
popísaný rôznych literatúrach.
. Meranie farby bolo vykonané
pomocou spektrofotometra Ocean optics USB2000 príslušným softvérom. Slnečný meridián
bol stanovený stereografickým diagramom, ale softvérom Sunpath.152 Kurz osvětlovací techniky XXVIII
horizontu. Zamračená obloha využívaná ako referenčná pri meraní činiteľa denného svetla. Prístroj umožňuje snímať,
spracovávať analyzovať namerané vlnové dĺžky rozsahu viditeľného žiarenia. Priame
slnečné žiarenie bolo odfiltrované tieniacim prúžkom. Oblak uniformnú, sivú alebo
svetlomodrú farebnú štruktúru. Meracia lokal ita nemala všetkých azimutoch viditeľný horizont uhle 0º.
• Obr. akomkoľvek čase, keď sledujeme oblohu, jej vzhľad parametre
menia. Oblaky rozprestierajúce celej oblohe boli typu altostratus.1: Možnosti farby oblohy. Cez altostratus možné pozorovať Slnko, ale často slnko prekryté.
Meranie bolo vykonané pre viac ako 120 oblohových elementov. Celkový počet jasových
oblohových typov podľa CIE 15. Meranie
spektrálnych kriviek oblohového svetla nám umožňuje určiť kolorimetrické vlastnosti. Obloha
s jednotkovým jasom jas všetkých elementech oblohy rovnaký.
Meranie prebehlo rozličných elevačných uhloch 90º, rozličných azimutoch 360º. Pri meraní bol
použitý tubusový nástavec, špeciálne upraveným povrchom vnútornej strany, ktorý mal zabraňovať
mnohonásobnému odrazu lúčov.
Každému oblohovému typu prislúchajú rôzne gradačné indikatrixové koeficienty. Vrchnú
vrstvu oblaku nebolo možné identifikovať podľa atlasu oblakov. Určeniu oblohového typu predchádza určenie jasu elementu oblohy pomeru hodnoty jasu zenite. Meranie vykonalo analýze oblohovom
type označenom II.70", 17°17' 11. Uhol snímania bol 0,191 rad. Pre každý
meraný oblohový element bola zaznamenaná spektrálna distribúcia, fotometrické kolorimetrické veličiny.
Meranie farby
Výskum oblasti kolorimetrie oblohy ústraní oproti meraniu fotometrických žiarivých veličín. Typ definovaný ako zamračená obloha so
zníženou gradáciou jasu zenitu zvýšeným jasom mieste Slnka. Vpravo jasové rozloženie oblohového typu pre výšku slnka 24º azimut 120º.2 klasifikačnej stupnice CIE 011/E:2003. Pre zamračenú oblohu pre zenitný jas určujúci pomer priepustnosti oblohového
svetla Dv/Ev. Takto
zvolený uhol dostatočne malý, aby bolo možné porovnávať uhlom ľudského pozorovateľa. Meracia geometria obdobná
s geometriou merania jasových pomerov oblohy podľa ISO 15469:2004
