Konference Kurz osvětlovací techniky XXVII je tradičním, jak je již z názvu patrno,27. setkáním všech, kteří se světelnou technikou pracují, mají k ní co říct a mají jitaké rádi.Česká společnost pro osvětlování regionální skupina Ostrava se touto akcí snažípřispět k pravidelné výměně informací a řešení problémů, které se v oblastiosvětlování během roku vyskytnou.Zaměření konference je tradiční, nicméně jsme se snažili vyzvednout následující, dlenašeho názoru, nejaktuálnější témata:ENERGETICKÉ AUDITY BUDOV A SVĚTELNÉ DIODYI v rámci tohoto hesla je konference rozdělena do několika odborných sekcí.• Hygiena• Vnitřní osvětlení• Venkovní osvětlení• Elektro• Veřejné osvětleníZa pořadatele konference přeji všem účastníkům mnoho odborných i společenskýchzážitků.Předseda ČSO RS Ostravaprof. Ing. Karel Sokanský, CSc.
Intenzita
rozptýleného svetla pritom priamo odráža fyzikálny stav prostredia, predovšetkým však zmeny aerosólovej
substancii vzduchovej hmoty.
Numerické výpočty deklarujúce exemplárnu variabilitu osvetlenia pri meniacich optických vlastnostiach
atmosféry boli vykonané programom MSNsR_vt.8 0.8 0.0033
0.65 0.3 áno 3.9 0., 2002).0040
0. Pochopiteľne prípady g=1 g=-1 takmer nereálne model
g=0 uplatniteľný len pri dokonale izotropnom rozptyle.5 Výsledky doložené tabuľke ukazujú, najväčšiu premenlivosť
. Albedo jednoduchého rozptylu predurčuje množstvo svetla, ktoré
aerosólové častice znovurozptýlia okolitého prostredia.3 nie 0.0027
0. Význam jednotlivých parametrov: –
optická hrúbka aerosólu, oblak indukuje prítomnosť súvislej oblačnosti, výška spodnej hranice oblačnej vrstvy v
metroch, vertikálny gradient koncentrácie aerosólu meraný km-1, ajr albedo jednoduchého rozptylu
aerosólových častíc, parameter asymetrie rozptylu pre aerosólové častice. Optická hrúbka aerosólu charakterizuje zakalenie lokálnej atmosféry, pričom svetelný zákalový
činiteľ TV≅(τA +0.9 0.65 0.3 nie 0. Detailnejšie vysvetlenie parametrov je
v texte.8 0. Problémom tejto doby je
neustále zvyšovanie množstva prachových čiastočiek uvolňovaných atmosféry dôvodu kontinuálneho
nárastu priemyselnej činnosti (Lagrosas kol.0034
0. tmavej zóne, kde rušivý vplyv osvetlenia nežiadúci
napr. dobre známe, optické vlastnosti aerosólu vykazujú veľkú priestorovú časovú
premenlivosť vzhľadom rôznorodosti procesov vzniku, prenosu transformácie častíc tiež súvislosti s
prevládajúcimi meteorologickými podmienkami danej lokalite (Lata kol.8 0.9 0.7 0.3 nie 0.3 nie 0. Výsledky výpočtov sumarizované Tabuľke dole. pre astronomické pozorovania (ale pre faunu).3 nie 0.3 nie 0.8 0.65 0.9 0.0039
0.9.
τA [-] oblak [km] [km-1
] ajr [-] [-] Osvetlenie [lux]
0.9 0.5 0.3 nie 0.65 0. Parameter reprezentuje mieru poklesu koncentrácie aerosólu
s nadmorskou výškou výrazom exp(-γ h).60 0.65 0.0080
0.9 značí, účinnosť rozptylu 90%
zatiaľčo 10% svetelnej energie bude aerosólovými časticami absorbovaná.0029
0.8 0.8 0.0039
0.9 0.65 0.65 0.65 0.0041
0.0038
0.0092
0.3 nie 0.8 0.0045
0.3 teda TV=4.6 0. Pri g=0 lúče rozptyľujú rovnomerne všetkých smerov pri g=-1 rozptyl realizuje
v opačnom smere ako smer pôvodných lúčov. Koncentrácia
aerosólových častíc viazaná lokálne zdroje znečistenia môže meniť dôvodu chemickej
transformácie, nárastu rozmerov koagulácie častíc (Bukowiecki kol.7 nie 0.80 0.0059
0. Hodnota ajr=0. Uvažovala stredne veľká obec (Mizon, 2002) vzdialenosti 6
km pozorovateľa.9 0. Vstupom nášho modelu mikrofyzikálne charakteristiky
atmosféry danej lokalite teda okrem plynných zložiek atmosféry predovšetkým koncentrácia,
rozmerová distribúcia index lomu aerosólových častíc, albedo zemského povrchu ako albedo spodnej
hranice oblačnej vrstvy prípade zamračenej oblohy), vertikálna stratifikácia koeficienta extinkcie
(oslabenia) pod.1 nie 0. Pri τA=0.8 0. Pozorovateľ teda nachádzal tzv. Priestorové (uhlové) prerozdelenie
rozptýlených lúčov definované veličinou Pri g=1 všetky rozptýlené fotóny šíria výlučne smere
dopadajúcich fotónov.9 0.9 0.106 Kurz osvětlovací techniky XXVII
meteorologických podmienok (Kocifaj, 2007).9 0.9 0.9 0.8 0.8 0.65 0.0.3 áno 2.3 nie 0.8 0., 2003).
Výpočty vztiahnuté referenčným hodnotám typickým pre štandardnú vidiecku atmosféru: τA=0.8, g=0.9 0.0039
0. reálnych prípadoch situácia taká, značná časť
svetla postupuje doprednom smere, pričom ostávajúca časť šíri okolitého prostredia rôznych smeroch.65 0.8 0., 1998).65 0.1)/0.0037
0., 2004).5 nie 0. blízkosti priemyselných zón preto možno pozorovať
priamu súvislosť medzi emisiou častíc optickými vlastnosťami atmosféry (Krotkov kol.9 0.1.65 0.8 0.3, γ=0.3 nie 0.3 áno 1.
Vtedy typicky však 0.4 0.0 0.65 km
-1
,
ajr=0.0 0.0 0.65 0.0115
• Tabuľka Model osvetlenia vzdialenosti stredne veľkej obce.40 0
