Kurz osvětlovací techniky XXVII

| Kategorie: Sborník  | Tento dokument chci!

Konference Kurz osvětlovací techniky XXVII je tradičním, jak je již z názvu patrno,27. setkáním všech, kteří se světelnou technikou pracují, mají k ní co říct a mají jitaké rádi.Česká společnost pro osvětlování regionální skupina Ostrava se touto akcí snažípřispět k pravidelné výměně informací a řešení problémů, které se v oblastiosvětlování během roku vyskytnou.Zaměření konference je tradiční, nicméně jsme se snažili vyzvednout následující, dlenašeho názoru, nejaktuálnější témata:ENERGETICKÉ AUDITY BUDOV A SVĚTELNÉ DIODYI v rámci tohoto hesla je konference rozdělena do několika odborných sekcí.• Hygiena• Vnitřní osvětlení• Venkovní osvětlení• Elektro• Veřejné osvětleníZa pořadatele konference přeji všem účastníkům mnoho odborných i společenskýchzážitků.Předseda ČSO RS Ostravaprof. Ing. Karel Sokanský, CSc.

Vydal: ČSO Česká společnost pro osvětlování Autor: Česká společnost pro osvětlování

Strana 110 z 350

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
ohľadom rozmanitú štruktúru verejného osvetlenia, svetlo produkované pozemnými zdrojmi šíri všetkých smerov (Crawford, 1996). Dôvodom odraz okolitých prekážok alebo zemského povrchu. Astronomický ústav Slovenskej Akadémie Vied, Dúbravská cesta 845 Bratislava, Slovensko, http://astro. atmosfére rozptyľuje všetkých smerov teda tak smerom horných vrstiev atmosféry, ako aj smerom zemi smerom pozorovateľovi. Svetlo následne v zemskej atmosfére rozptyľuje spôsobuje neželané efekty, predovšetkým intenzívnu žiaru oblohy nad svetelnými zdrojmi. Možno písať xk=τ , kde takzvaný objemový koeficient extinkcie resp. Veľká časť elektrickej energie spotrebovanej nočné svietenie navyše využitá neúčelne (Isobe Hamamura, 2000). Časová premenlivosť absorpcie ozónovej vrstve rozptylu žiarenia molekulách vzduchu sú nevýrazné. Všeobecné úsilie znížiť spotrebu energií nie preto prekvapujúce deklarované tak regionálnej ako celosvetovej úrovni (Di Sora, 2000; Barducci kol.savba. Ich koncentrácia fyzikálne charakteristiky totiž môžu závislosti meteorologických podmienkach prudko meniť. Zmeny fyzikálneho stavu atmosféry majú priamy príčinný súvis s premenlivosťou rozloženia jasu nočnej oblohe zmenou celkovej úrovne osvetlenia rôzne orientovaných povrchov. objemový koeficient oslabenia. svetlo pôvodnou intenzitou prechádza prostredím optickou hrúbkou tak oslabené intenzitu pre ktorú platí τ− = eII efektivita rozptylu narastá hodnotou súčasne svetelný zväzok svojej dráhe oslabovaný proporciálne τ− e potom spoločný účinok oboch procesov dáva: τ τ − ∝ (26) . Cieľom tejto práce pomenovať faktory ovplyvňujúce prenos svetla atmosfére interpretovať ich účinky. Každá plynná zložka atmosféry absorbuje žiarenie len istých vlnových dĺžok. atmosfére Zeme absorpcii svetla podieľa hlavne ozón. Akýkoľvek rozumný návrh zmeny koncepcie nočného osvetlenia však musí zohľadňovať nielen technické optické charakteristiky osvetľovacej sústavy, ale vlastnosti prostredia a rozptylových vlastností atmosféry. Hlavným účelom inštalácie pozemných zdrojov svetla je pochopiteľne osvetlenie verejných priestorov dopravných komunikácií. Oba procesy, rozptyl aj absorpcia, spôsobujú pokles intenzity svetla prenikajúceho daným prostredím., 2003). Optická hustota (inak nazývaná optická hrúbka) τ homogénneho prostredia lineárne úmerná dĺžke dráhy svetelného lúča tomto prostredí. Existujúce merania pritom ukazujú na skutočnosť, nárast úrovne rušivého svetla nezávisí len hustoty populácie, ale typu zabudovaných svetelných zdrojov (Dick Weeks, 1997; Prugna, 1999). Absorpcia selektívny proces, prejavuje len istých oblastiach spektra. Takéto svetlo môže pôsobiť rušivo ľudí, faunu flóru. Rozptyl tiež často sprevádzaný absorpciou. Ich spoločný účinok zvykne označovať pojmom extinkcia. na povrhu planét mesiacov bez atmosfér, neexistoval pojem rušivé svetlo keby bolo povrchu týchto telies rozmiestnené rovnaké množstvo svetelných zdrojov ako zemi). Značné množstvo elektromagnetickej energie vyžiarené hornej hemisféry tak nekrytých ako u tienených svietidiel. Príčinu treba hľadať rozptyle aerosólových časticiach.sk/kocifaj, kocifaj@savba. neexistovala atmosféra, nedochádzalo rozptylu svetla preto zem nedostávalo žiadne druhotné svetlo teda množstvo svetla, ktoré pozorované ako rušivé ktoré vzniká rozptylom na nehomogenitách zemskej atmosfére podstate neexistovalo. Účinnosť rozptylu zvyčajne narastá „hustotou“ prostredia. viacerých astronomických observatóriách úroveň extinkcie pravidelne alebo menej pravidelne monitorovaná, nakoľko informácia oslabení svetla danej lokalite danom čase dôležitá pri korekcii fotometrických, iných optických astronomických dát. Takéto merania priniesli informácie silnej fluktuácii extinkcie hlavne observatórií nízkou nadmorskou výškou. Práve optická nestabilita atmosféry príčinou nejednoznačnosti predpovedí úrovne rušivého svetla jednotlivých regiónoch.sk Rušivé svetlo stáva čoraz častejšie diskutovanejším problémom súčasnej doby vzhľadom nadmernému režimu nočného svietenia tak veľkomestách ako meších lokalitách. tomto prípade nejde hustotu definovanú ako pomer hmotnosti jednotky objemu, ale optickú hustotu. absolútne prázdnom prostredí (napr.104 Kurz osvětlovací techniky XXVII O príčinách premenlivosti úrovne rušivého svetla Miroslav, Kocifaj, PhD. Rozptyl svetla Svetlo generované pozemnými zdrojmi, ktoré nie pohltené, následne šíri smere zdroja horného polpriestoru