Kurz osvětlovací techniky XXVII

| Kategorie: Sborník  | Tento dokument chci!

Konference Kurz osvětlovací techniky XXVII je tradičním, jak je již z názvu patrno,27. setkáním všech, kteří se světelnou technikou pracují, mají k ní co říct a mají jitaké rádi.Česká společnost pro osvětlování regionální skupina Ostrava se touto akcí snažípřispět k pravidelné výměně informací a řešení problémů, které se v oblastiosvětlování během roku vyskytnou.Zaměření konference je tradiční, nicméně jsme se snažili vyzvednout následující, dlenašeho názoru, nejaktuálnější témata:ENERGETICKÉ AUDITY BUDOV A SVĚTELNÉ DIODYI v rámci tohoto hesla je konference rozdělena do několika odborných sekcí.• Hygiena• Vnitřní osvětlení• Venkovní osvětlení• Elektro• Veřejné osvětleníZa pořadatele konference přeji všem účastníkům mnoho odborných i společenskýchzážitků.Předseda ČSO RS Ostravaprof. Ing. Karel Sokanský, CSc.

Vydal: ČSO Česká společnost pro osvětlování Autor: Česká společnost pro osvětlování

Strana 110 z 350

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
, 2003). Cieľom tejto práce pomenovať faktory ovplyvňujúce prenos svetla atmosfére interpretovať ich účinky. Každá plynná zložka atmosféry absorbuje žiarenie len istých vlnových dĺžok. Hlavným účelom inštalácie pozemných zdrojov svetla je pochopiteľne osvetlenie verejných priestorov dopravných komunikácií. Takéto svetlo môže pôsobiť rušivo ľudí, faunu flóru. Všeobecné úsilie znížiť spotrebu energií nie preto prekvapujúce deklarované tak regionálnej ako celosvetovej úrovni (Di Sora, 2000; Barducci kol. Rozptyl tiež často sprevádzaný absorpciou.104 Kurz osvětlovací techniky XXVII O príčinách premenlivosti úrovne rušivého svetla Miroslav, Kocifaj, PhD. neexistovala atmosféra, nedochádzalo rozptylu svetla preto zem nedostávalo žiadne druhotné svetlo teda množstvo svetla, ktoré pozorované ako rušivé ktoré vzniká rozptylom na nehomogenitách zemskej atmosfére podstate neexistovalo. Svetlo následne v zemskej atmosfére rozptyľuje spôsobuje neželané efekty, predovšetkým intenzívnu žiaru oblohy nad svetelnými zdrojmi. Oba procesy, rozptyl aj absorpcia, spôsobujú pokles intenzity svetla prenikajúceho daným prostredím. Rozptyl svetla Svetlo generované pozemnými zdrojmi, ktoré nie pohltené, následne šíri smere zdroja horného polpriestoru. Časová premenlivosť absorpcie ozónovej vrstve rozptylu žiarenia molekulách vzduchu sú nevýrazné.sk/kocifaj, kocifaj@savba. Ich koncentrácia fyzikálne charakteristiky totiž môžu závislosti meteorologických podmienkach prudko meniť. objemový koeficient oslabenia. Takéto merania priniesli informácie silnej fluktuácii extinkcie hlavne observatórií nízkou nadmorskou výškou. na povrhu planét mesiacov bez atmosfér, neexistoval pojem rušivé svetlo keby bolo povrchu týchto telies rozmiestnené rovnaké množstvo svetelných zdrojov ako zemi). svetlo pôvodnou intenzitou prechádza prostredím optickou hrúbkou tak oslabené intenzitu pre ktorú platí τ− = eII efektivita rozptylu narastá hodnotou súčasne svetelný zväzok svojej dráhe oslabovaný proporciálne τ− e potom spoločný účinok oboch procesov dáva: τ τ − ∝ (26) . Veľká časť elektrickej energie spotrebovanej nočné svietenie navyše využitá neúčelne (Isobe Hamamura, 2000).sk Rušivé svetlo stáva čoraz častejšie diskutovanejším problémom súčasnej doby vzhľadom nadmernému režimu nočného svietenia tak veľkomestách ako meších lokalitách. Práve optická nestabilita atmosféry príčinou nejednoznačnosti predpovedí úrovne rušivého svetla jednotlivých regiónoch. Príčinu treba hľadať rozptyle aerosólových časticiach. Dôvodom odraz okolitých prekážok alebo zemského povrchu. Absorpcia selektívny proces, prejavuje len istých oblastiach spektra. Astronomický ústav Slovenskej Akadémie Vied, Dúbravská cesta 845 Bratislava, Slovensko, http://astro.savba. Účinnosť rozptylu zvyčajne narastá „hustotou“ prostredia. Ich spoločný účinok zvykne označovať pojmom extinkcia. atmosfére rozptyľuje všetkých smerov teda tak smerom horných vrstiev atmosféry, ako aj smerom zemi smerom pozorovateľovi. absolútne prázdnom prostredí (napr. tomto prípade nejde hustotu definovanú ako pomer hmotnosti jednotky objemu, ale optickú hustotu. ohľadom rozmanitú štruktúru verejného osvetlenia, svetlo produkované pozemnými zdrojmi šíri všetkých smerov (Crawford, 1996). Zmeny fyzikálneho stavu atmosféry majú priamy príčinný súvis s premenlivosťou rozloženia jasu nočnej oblohe zmenou celkovej úrovne osvetlenia rôzne orientovaných povrchov. atmosfére Zeme absorpcii svetla podieľa hlavne ozón. viacerých astronomických observatóriách úroveň extinkcie pravidelne alebo menej pravidelne monitorovaná, nakoľko informácia oslabení svetla danej lokalite danom čase dôležitá pri korekcii fotometrických, iných optických astronomických dát. Optická hustota (inak nazývaná optická hrúbka) τ homogénneho prostredia lineárne úmerná dĺžke dráhy svetelného lúča tomto prostredí. Akýkoľvek rozumný návrh zmeny koncepcie nočného osvetlenia však musí zohľadňovať nielen technické optické charakteristiky osvetľovacej sústavy, ale vlastnosti prostredia a rozptylových vlastností atmosféry. Existujúce merania pritom ukazujú na skutočnosť, nárast úrovne rušivého svetla nezávisí len hustoty populácie, ale typu zabudovaných svetelných zdrojov (Dick Weeks, 1997; Prugna, 1999). Možno písať xk=τ , kde takzvaný objemový koeficient extinkcie resp. Značné množstvo elektromagnetickej energie vyžiarené hornej hemisféry tak nekrytých ako u tienených svietidiel