Konference Kurz osvětlovací techniky XXVII je tradičním, jak je již z názvu patrno,27. setkáním všech, kteří se světelnou technikou pracují, mají k ní co říct a mají jitaké rádi.Česká společnost pro osvětlování regionální skupina Ostrava se touto akcí snažípřispět k pravidelné výměně informací a řešení problémů, které se v oblastiosvětlování během roku vyskytnou.Zaměření konference je tradiční, nicméně jsme se snažili vyzvednout následující, dlenašeho názoru, nejaktuálnější témata:ENERGETICKÉ AUDITY BUDOV A SVĚTELNÉ DIODYI v rámci tohoto hesla je konference rozdělena do několika odborných sekcí.• Hygiena• Vnitřní osvětlení• Venkovní osvětlení• Elektro• Veřejné osvětleníZa pořadatele konference přeji všem účastníkům mnoho odborných i společenskýchzážitků.Předseda ČSO RS Ostravaprof. Ing. Karel Sokanský, CSc.
Príčinu treba hľadať rozptyle aerosólových
časticiach. Každá
plynná zložka atmosféry absorbuje žiarenie len istých vlnových dĺžok. na
povrhu planét mesiacov bez atmosfér, neexistoval pojem rušivé svetlo keby bolo povrchu týchto telies
rozmiestnené rovnaké množstvo svetelných zdrojov ako zemi).104 Kurz osvětlovací techniky XXVII
O príčinách premenlivosti úrovne rušivého svetla
Miroslav, Kocifaj, PhD. Optická hustota (inak nazývaná optická hrúbka) τ
homogénneho prostredia lineárne úmerná dĺžke dráhy svetelného lúča tomto prostredí. absolútne prázdnom prostredí (napr. Takéto merania priniesli informácie silnej fluktuácii
extinkcie hlavne observatórií nízkou nadmorskou výškou. Oba procesy, rozptyl aj
absorpcia, spôsobujú pokles intenzity svetla prenikajúceho daným prostredím. Hlavným účelom inštalácie pozemných zdrojov svetla je
pochopiteľne osvetlenie verejných priestorov dopravných komunikácií.
Rozptyl svetla
Svetlo generované pozemnými zdrojmi, ktoré nie pohltené, následne šíri smere zdroja horného
polpriestoru. Cieľom tejto práce pomenovať faktory ovplyvňujúce prenos svetla atmosfére interpretovať ich
účinky. Ich koncentrácia fyzikálne charakteristiky totiž môžu závislosti meteorologických podmienkach
prudko meniť. atmosfére rozptyľuje všetkých smerov teda tak smerom horných vrstiev atmosféry, ako aj
smerom zemi smerom pozorovateľovi. objemový koeficient oslabenia. Akýkoľvek rozumný návrh zmeny koncepcie nočného osvetlenia však musí
zohľadňovať nielen technické optické charakteristiky osvetľovacej sústavy, ale vlastnosti prostredia
a rozptylových vlastností atmosféry. Existujúce merania pritom ukazujú
na skutočnosť, nárast úrovne rušivého svetla nezávisí len hustoty populácie, ale typu zabudovaných
svetelných zdrojov (Dick Weeks, 1997; Prugna, 1999).savba. Takéto svetlo môže pôsobiť rušivo ľudí, faunu flóru. Svetlo následne
v zemskej atmosfére rozptyľuje spôsobuje neželané efekty, predovšetkým intenzívnu žiaru oblohy nad
svetelnými zdrojmi.
Značné množstvo elektromagnetickej energie vyžiarené hornej hemisféry tak nekrytých ako u
tienených svietidiel.sk
Rušivé svetlo stáva čoraz častejšie diskutovanejším problémom súčasnej doby vzhľadom nadmernému
režimu nočného svietenia tak veľkomestách ako meších lokalitách. Všeobecné úsilie znížiť spotrebu
energií nie preto prekvapujúce deklarované tak regionálnej ako celosvetovej úrovni (Di Sora, 2000;
Barducci kol. Absorpcia selektívny proces, prejavuje len istých oblastiach spektra. Dôvodom odraz okolitých prekážok alebo zemského povrchu. Možno písať xk=τ ,
kde takzvaný objemový koeficient extinkcie resp. viacerých astronomických observatóriách úroveň extinkcie pravidelne alebo menej pravidelne
monitorovaná, nakoľko informácia oslabení svetla danej lokalite danom čase dôležitá pri korekcii
fotometrických, iných optických astronomických dát. svetlo pôvodnou
intenzitou prechádza prostredím optickou hrúbkou tak oslabené intenzitu pre ktorú platí
τ−
= eII efektivita rozptylu narastá hodnotou súčasne svetelný zväzok svojej dráhe oslabovaný
proporciálne
τ−
e potom spoločný účinok oboch procesov dáva:
τ
τ −
∝ (26)
.sk/kocifaj, kocifaj@savba. Zmeny fyzikálneho stavu atmosféry majú priamy príčinný súvis
s premenlivosťou rozloženia jasu nočnej oblohe zmenou celkovej úrovne osvetlenia rôzne orientovaných
povrchov.
Astronomický ústav Slovenskej Akadémie Vied, Dúbravská cesta 845 Bratislava, Slovensko,
http://astro.
Účinnosť rozptylu zvyčajne narastá „hustotou“ prostredia. Časová premenlivosť absorpcie ozónovej vrstve rozptylu žiarenia molekulách vzduchu
sú nevýrazné. Práve optická nestabilita atmosféry príčinou nejednoznačnosti predpovedí
úrovne rušivého svetla jednotlivých regiónoch. Veľká časť elektrickej energie spotrebovanej nočné svietenie navyše využitá neúčelne
(Isobe Hamamura, 2000). atmosfére Zeme absorpcii svetla
podieľa hlavne ozón., 2003). Ich spoločný účinok zvykne
označovať pojmom extinkcia. tomto prípade nejde hustotu definovanú ako pomer
hmotnosti jednotky objemu, ale optickú hustotu. neexistovala atmosféra, nedochádzalo rozptylu svetla preto zem nedostávalo
žiadne druhotné svetlo teda množstvo svetla, ktoré pozorované ako rušivé ktoré vzniká rozptylom na
nehomogenitách zemskej atmosfére podstate neexistovalo. ohľadom rozmanitú štruktúru
verejného osvetlenia, svetlo produkované pozemnými zdrojmi šíri všetkých smerov (Crawford, 1996). Rozptyl tiež často sprevádzaný absorpciou
