Konference Kurz osvětlovací techniky XXVII je tradičním, jak je již z názvu patrno,27. setkáním všech, kteří se světelnou technikou pracují, mají k ní co říct a mají jitaké rádi.Česká společnost pro osvětlování regionální skupina Ostrava se touto akcí snažípřispět k pravidelné výměně informací a řešení problémů, které se v oblastiosvětlování během roku vyskytnou.Zaměření konference je tradiční, nicméně jsme se snažili vyzvednout následující, dlenašeho názoru, nejaktuálnější témata:ENERGETICKÉ AUDITY BUDOV A SVĚTELNÉ DIODYI v rámci tohoto hesla je konference rozdělena do několika odborných sekcí.• Hygiena• Vnitřní osvětlení• Venkovní osvětlení• Elektro• Veřejné osvětleníZa pořadatele konference přeji všem účastníkům mnoho odborných i společenskýchzážitků.Předseda ČSO RS Ostravaprof. Ing. Karel Sokanský, CSc.
Ich spoločný účinok zvykne
označovať pojmom extinkcia.
Rozptyl svetla
Svetlo generované pozemnými zdrojmi, ktoré nie pohltené, následne šíri smere zdroja horného
polpriestoru., 2003). Rozptyl tiež často sprevádzaný absorpciou. tomto prípade nejde hustotu definovanú ako pomer
hmotnosti jednotky objemu, ale optickú hustotu. objemový koeficient oslabenia. na
povrhu planét mesiacov bez atmosfér, neexistoval pojem rušivé svetlo keby bolo povrchu týchto telies
rozmiestnené rovnaké množstvo svetelných zdrojov ako zemi). Ich koncentrácia fyzikálne charakteristiky totiž môžu závislosti meteorologických podmienkach
prudko meniť.104 Kurz osvětlovací techniky XXVII
O príčinách premenlivosti úrovne rušivého svetla
Miroslav, Kocifaj, PhD.
Účinnosť rozptylu zvyčajne narastá „hustotou“ prostredia. Každá
plynná zložka atmosféry absorbuje žiarenie len istých vlnových dĺžok. absolútne prázdnom prostredí (napr. Absorpcia selektívny proces, prejavuje len istých oblastiach spektra. viacerých astronomických observatóriách úroveň extinkcie pravidelne alebo menej pravidelne
monitorovaná, nakoľko informácia oslabení svetla danej lokalite danom čase dôležitá pri korekcii
fotometrických, iných optických astronomických dát. Hlavným účelom inštalácie pozemných zdrojov svetla je
pochopiteľne osvetlenie verejných priestorov dopravných komunikácií. Svetlo následne
v zemskej atmosfére rozptyľuje spôsobuje neželané efekty, predovšetkým intenzívnu žiaru oblohy nad
svetelnými zdrojmi. Optická hustota (inak nazývaná optická hrúbka) τ
homogénneho prostredia lineárne úmerná dĺžke dráhy svetelného lúča tomto prostredí. Existujúce merania pritom ukazujú
na skutočnosť, nárast úrovne rušivého svetla nezávisí len hustoty populácie, ale typu zabudovaných
svetelných zdrojov (Dick Weeks, 1997; Prugna, 1999). Zmeny fyzikálneho stavu atmosféry majú priamy príčinný súvis
s premenlivosťou rozloženia jasu nočnej oblohe zmenou celkovej úrovne osvetlenia rôzne orientovaných
povrchov. Akýkoľvek rozumný návrh zmeny koncepcie nočného osvetlenia však musí
zohľadňovať nielen technické optické charakteristiky osvetľovacej sústavy, ale vlastnosti prostredia
a rozptylových vlastností atmosféry. Dôvodom odraz okolitých prekážok alebo zemského povrchu.savba. Takéto svetlo môže pôsobiť rušivo ľudí, faunu flóru. Práve optická nestabilita atmosféry príčinou nejednoznačnosti predpovedí
úrovne rušivého svetla jednotlivých regiónoch. Časová premenlivosť absorpcie ozónovej vrstve rozptylu žiarenia molekulách vzduchu
sú nevýrazné. Oba procesy, rozptyl aj
absorpcia, spôsobujú pokles intenzity svetla prenikajúceho daným prostredím. Príčinu treba hľadať rozptyle aerosólových
časticiach. Veľká časť elektrickej energie spotrebovanej nočné svietenie navyše využitá neúčelne
(Isobe Hamamura, 2000).sk
Rušivé svetlo stáva čoraz častejšie diskutovanejším problémom súčasnej doby vzhľadom nadmernému
režimu nočného svietenia tak veľkomestách ako meších lokalitách. ohľadom rozmanitú štruktúru
verejného osvetlenia, svetlo produkované pozemnými zdrojmi šíri všetkých smerov (Crawford, 1996).
Značné množstvo elektromagnetickej energie vyžiarené hornej hemisféry tak nekrytých ako u
tienených svietidiel. atmosfére rozptyľuje všetkých smerov teda tak smerom horných vrstiev atmosféry, ako aj
smerom zemi smerom pozorovateľovi.
Astronomický ústav Slovenskej Akadémie Vied, Dúbravská cesta 845 Bratislava, Slovensko,
http://astro. Možno písať xk=τ ,
kde takzvaný objemový koeficient extinkcie resp. neexistovala atmosféra, nedochádzalo rozptylu svetla preto zem nedostávalo
žiadne druhotné svetlo teda množstvo svetla, ktoré pozorované ako rušivé ktoré vzniká rozptylom na
nehomogenitách zemskej atmosfére podstate neexistovalo.sk/kocifaj, kocifaj@savba. Všeobecné úsilie znížiť spotrebu
energií nie preto prekvapujúce deklarované tak regionálnej ako celosvetovej úrovni (Di Sora, 2000;
Barducci kol. atmosfére Zeme absorpcii svetla
podieľa hlavne ozón. Cieľom tejto práce pomenovať faktory ovplyvňujúce prenos svetla atmosfére interpretovať ich
účinky. Takéto merania priniesli informácie silnej fluktuácii
extinkcie hlavne observatórií nízkou nadmorskou výškou. svetlo pôvodnou
intenzitou prechádza prostredím optickou hrúbkou tak oslabené intenzitu pre ktorú platí
τ−
= eII efektivita rozptylu narastá hodnotou súčasne svetelný zväzok svojej dráhe oslabovaný
proporciálne
τ−
e potom spoločný účinok oboch procesov dáva:
τ
τ −
∝ (26)
