Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Dnešná technika
dospěla tak daleko, menšie stroje poháňané osobit-
nými motormi. Všeobecné zásady
Vývin kompenzácie jalového výkonu závodoch vela
spoločného vývinom pohonov pracovných strojov. Ešte asi pred rokmi, pokial’ jalový odběr
vóbec znižoval (kompenzoval), kompenzoval vlastně len
synchrónnymi motormi.vaný cos cp2. Neskoršie
sa přišlo to, nie vždy výhodné postavit synchrónny
motor pre menšie výkony poměrně velkým nákladom
a začali používat zlepšeme účinníka statické konden-
zátory. ekonomických dóvo-
dov synchronně motory ako fázové kompenzátory po-
užívajú pri výkonoch asi nad 300 kW. 35f). Dnes synchronně motory móžu používat pred-
nostne tam, kde potřebný velký poháňací motor, ktorý
nie vystavený velkým nárazom.
2. Išlo obyčajne vačší motor, ktorý
poháňal určitý stroj přitom pracoval účinníkom cos =
= tým zlepšoval celkový účinník závodu. Vývoj kompenzácie jalového výkonu bol
podobný. kompenzácii synchrónnym motorom.)
Vykompenzované asynchronně motory praxi málo
73
. výkon kondenzátora dimenzujeme tak,
že bude právě taký velký, ako indukčný výkon zariadenia
(^o Qx), dosiahneme, fázový posun (uhol) bude 0
a cos Výkon kondenzátora však nesmie byť vyšší,
ako póvodný jalový výkon lebo hodnota bola
záporná, fázový posun bol opačný vznikla nežia-
dúca prekompenzácia (obr. Spo-
čiatku mechanizácie pohonov postavil silný poháňací
stroj každému velkému pracovnému strojů, malé stroje
sa poháňali ručně. (Pozři kapitolu
VIII. Neskór jeden velký motor transmisiami
poháňal vela malých pracovných strojov
