Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Skutočný účinník býva vzhladom rózne prevádz-
kové poměry odlišný. Tento problém týka zváčša odbera-
telov blízkosti výrobně elektrickej energie, kde elektrárno
udržujií vyššie napatie, ako koncových bodoch rozvod
néj siete.
Asynchrónny motor však pracovat takým napátím
(až rozdiel max %), ktoré zhotovený. znižu-
jeme napatie svorkách transformátora, aby sme dosiahli
lepší účinník, nesmieme znižovat nižšie ako menovité
napatie motorov. Podlá konštrukcie stroja, jeho vel
kosti, otáčok pod. Celkove zvýšenie prevádzkového napatia pri
nezmenenom výkone chod elektromotora tieto následky:
a) znižuje prúdové zaťaženie statora rotora,
b) magnetizačný prúd, magnetická indukcia straty
v železe stúpajú,
c) záběrový prúd motora stúpa,
d) záběrový moment motora stúpa,
56
. ďalšom opíšeme jednotlivé či
nitele, ktoré ovplyvňujú velkost účinníka pri konštrukcii
a najma pri prevádzke spósoby zlepšovania účinníka pri
motoroch rešpektovaním týchto činitelov. Spotřeba jalověj energie mení kvadraticky
s napátím., každý motor menovitý účinník,
s ktorým pracoval pri menovitom napatí plnom zata
žení. Prevádzkové napatie motora
Zvýšenie prevádzkového napatia spósobuje zvýšenie
magnetického toku elektromotora tým zváčšenie jalo
vého prúdu.PEX H
MOTOROCH
Asynchrónny (indukčný) motor najváčší spotřebitel
jalového výkonu, kde jalový prúd potřebný vytvo-
renie indukčného pol’a. Pri zmene napatia 100 menovitého
napatia zníži jalová spotřeba %.
1
