Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Tento problém týka zváčša odbera-
telov blízkosti výrobně elektrickej energie, kde elektrárno
udržujií vyššie napatie, ako koncových bodoch rozvod
néj siete. Spotřeba jalověj energie mení kvadraticky
s napátím. Podlá konštrukcie stroja, jeho vel
kosti, otáčok pod. ďalšom opíšeme jednotlivé či
nitele, ktoré ovplyvňujú velkost účinníka pri konštrukcii
a najma pri prevádzke spósoby zlepšovania účinníka pri
motoroch rešpektovaním týchto činitelov. Celkove zvýšenie prevádzkového napatia pri
nezmenenom výkone chod elektromotora tieto následky:
a) znižuje prúdové zaťaženie statora rotora,
b) magnetizačný prúd, magnetická indukcia straty
v železe stúpajú,
c) záběrový prúd motora stúpa,
d) záběrový moment motora stúpa,
56
., každý motor menovitý účinník,
s ktorým pracoval pri menovitom napatí plnom zata
žení.
Asynchrónny motor však pracovat takým napátím
(až rozdiel max %), ktoré zhotovený. Skutočný účinník býva vzhladom rózne prevádz-
kové poměry odlišný.
1. Prevádzkové napatie motora
Zvýšenie prevádzkového napatia spósobuje zvýšenie
magnetického toku elektromotora tým zváčšenie jalo
vého prúdu.PEX H
MOTOROCH
Asynchrónny (indukčný) motor najváčší spotřebitel
jalového výkonu, kde jalový prúd potřebný vytvo-
renie indukčného pol’a. Pri zmene napatia 100 menovitého
napatia zníži jalová spotřeba %. znižu-
jeme napatie svorkách transformátora, aby sme dosiahli
lepší účinník, nesmieme znižovat nižšie ako menovité
napatie motorov
