Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Prevádzkové napatie motora
Zvýšenie prevádzkového napatia spósobuje zvýšenie
magnetického toku elektromotora tým zváčšenie jalo
vého prúdu.
1. ďalšom opíšeme jednotlivé či
nitele, ktoré ovplyvňujú velkost účinníka pri konštrukcii
a najma pri prevádzke spósoby zlepšovania účinníka pri
motoroch rešpektovaním týchto činitelov. Tento problém týka zváčša odbera-
telov blízkosti výrobně elektrickej energie, kde elektrárno
udržujií vyššie napatie, ako koncových bodoch rozvod
néj siete., každý motor menovitý účinník,
s ktorým pracoval pri menovitom napatí plnom zata
žení. Skutočný účinník býva vzhladom rózne prevádz-
kové poměry odlišný. Pri zmene napatia 100 menovitého
napatia zníži jalová spotřeba %.
Asynchrónny motor však pracovat takým napátím
(až rozdiel max %), ktoré zhotovený.PEX H
MOTOROCH
Asynchrónny (indukčný) motor najváčší spotřebitel
jalového výkonu, kde jalový prúd potřebný vytvo-
renie indukčného pol’a. znižu-
jeme napatie svorkách transformátora, aby sme dosiahli
lepší účinník, nesmieme znižovat nižšie ako menovité
napatie motorov. Podlá konštrukcie stroja, jeho vel
kosti, otáčok pod. Celkove zvýšenie prevádzkového napatia pri
nezmenenom výkone chod elektromotora tieto následky:
a) znižuje prúdové zaťaženie statora rotora,
b) magnetizačný prúd, magnetická indukcia straty
v železe stúpajú,
c) záběrový prúd motora stúpa,
d) záběrový moment motora stúpa,
56
. Spotřeba jalověj energie mení kvadraticky
s napátím
