Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Velmi často vzhladom vysokú prípojnú hodnotu
všetkých motorov prístrojov závode montuje zbytočne
velký transformátor, ktorý potom prevádzke nie je
dostatočne využitý. takýchto okolností pochopitelné,
že velký počet týchto transformátorov silné zaťažuje sieť
jalovým výkonom. Nepriaznivé poměry sú
tiež transforniačných staniciach, ktoré zásobujú obce
v polnohospodárskych krajoch. Smerodajné pre určenie velkosti napá-
jacieho transformátora nemá stále používat faktor sú-
časností, ale hlavně faktor zaťaženia, ktorý zahrňuje aj
výkonové využitie připojených spotrebičov. Výkony týchto
transformátorov pomere normálnemu zataženiu
siete vysoké, lebo musia stačit vysoké špičky večerného
zaťaženia svetelného odběru, alebo zaťaženie cez mla-
tebnú sezónu pod. Výsledky třeba aplikovat
nielen čisto finančného hladiska, ale prvom rade vzhl’a-
dom národohospodářské škody, ktoré vznikajú, ne-
odóvodnene velké transformátory nechajú zbytočne
zapnuté čase nízkého zaťaženia.Při používaní 100 kVA transformátora mimo pracov-
nej směny ušetřilo ročně (na vlastnej spotrebe)
233 600 kVArh 768 kWh. velký počet transfor-
mátorov bez akejkolvek obsluhy, ktoré celý rok ne
přetržíte zapnuté, bez ohladu zaťaženie.
Keď uvážime, transformátory počas roku skoro
nepřetržíte zapnuté, asi 8760 hodin, tak mnohých
54
. Keď zoberieme například, oblasti
jedného rozvodného závodu zapojených transformá
torov kVA, tak stále jalové zaťaženie 1600 kVAr,
čo znamená ročně 016 000 kVArh. Faktor zaťa
ženia zistiť len porovnáním podobnými závodmi,
alebo přesným meraním zaťaženia jednotlivých strojov —
motorov. takýchto prípadoch
však pomóže len kompenzácia, ktorú preberieme nasle-
dujúcich kapitolách
