Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Najčastejšie vyskytujúce
případy postupy výpočtov nasledujúcich tabulkách
1 2.Pričom kW, píšeme hranatej zátvorke [kW],
Q [kVAr], [kYA], [V], [A]; [kVAh] [kWh],
Aj [kVArh] [s]. odatky. umožňuje zistiť hodnotu cos cp
podlá údajov elektromerov činnej jalověj práce.
Jednotlivé hodnoty funkcie cos, sin pre rovnaké
uhly goniometrickej tab.
b) Diagram obr.
c) Diagram obr. znázorňuje závislost medzi Q
a cos cp. kap. prvý pohlad vidno, pri lepšom iičinníku
cos pri rovnakej spotrebe činnej energie ovela menšia
spotřeba jalověj energie.
Napr. činný elektromer registroval 4000 kWh jalový
elektromer 7000 kVArh, spojením týchto dvoch hodnot
zistíme cos asi 0,5. Ak
vykompenzujeme účinník 0,89 napr. znázorňuje súvislost medzi S
39
.“
Z údajov meracích prístrojov možno příslušným vzorcom
vypočítat hladanú veličinu. Zisťovanie jednotlivých veličin pomocou
diagrainov
a) Nomogram obr. použitím konden-
zátorov kapacitou 800 kVAr, klesne jalové zaťaženie na
200 kVAr.
Napr.
3. pri činnom zatažení 400 pri účinníku
cos 0,37 bolo třeba 1000 kVAr jalového výkonu
