Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
jeden instalovaný kVAr
u odberatela znížia straty podlá diagramu obr.
Příklad 2:
Na konci vedenia príkl. Pre vedenie dlhé km
bude zníženie strát W/kVAr. Sekundárný vývod bude tiež
zatažený výkonom 12,5 kVAr pre kompenzáciu použitý
statický kondenzátor výkonom kVAr zníži straty
o W/100 m/kVAr pre vedenie 200 bude zníženie
10 W/kVAr. (Obr.)
Podlá príkladov bude celkové zníženie strát
nasadením spomenutého výkonu kVAr:
vo vedení vn
v transformátore
vo vedení nn
30 W/kVAr
15 W/kVAr
20 W/kVAr
spolu W/kVAr
334
. 15á
vo vedení W/km/kVAr. 156. 152.Příklad 1:
Odberatel’ zásobovaný vedením dlhým napá-
tím 3x70 mm2 AlFe, ktoré zaťažené jalovým
výkonom 1,75 MVAr (od činného zataženia zníženie strát
kompenzáciou vóbec nezávisí). (Obr.)
Příklad 3:
Z uvedeného transformátora 1000 kVA sekundárný
vývod dlhý 200 prierezom mm2AI, ktorý na
konci zatažený trojfázovým motorom ten má
účinník cos 0,85, jeho jalové zataženie pri plnom
zatažení cca 12,5 kVAr. 1
bude W/kVAr. Zníženie strát transformátore 1000 kVA na
spomenutý instalovaný jeden kVAr odberatela príkl. ktoré zaťažené odberom
prevažne konci, odberatel’ transformátorom výkonu
1000 kVA [AI], ktorý zatažený jalovým výkonom
400 kVAr
