Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
V kalkuláciách hospodárnosti nie vóbec správné, ako
sa často literatúre uvádza, dosadit samotný tarifný
rozdiel, ktorý poskytuje energetický podnik odberatelom
za dobrú kompenzáciu.
Ked tento tarifný rozdiel dosadzujeme kalkulácie hospo
dárnosti, dojdeme falošným záverom.vajú rózne ceny podlá vzdialenosti odběrného miesta od
výrobného zdroja. nie kompenzáciou odberov, ktoré blízkosti vý
robně. Pri takejto ne-
správnej kalkulácii vychádzajú vysoké investície kom-
penzačného zariadenia ešte ako hospodárné, hoci národo
hospodářského h!adiska hospodárné nie sú, pri uvažo
vaní tarifných výhod výpočtov hospodárnosti došli by
sme investíciám kompenzačného zariadenia, ktoré
by boli podstatné vyššie ako hospodárná miera kompen
zácie. Tieto tarify tak zostavené, aby
odměňovali odberatelov najlepšie urýchlené vyrovná
me kompenzáciou.
(Pře bezpečnejšiu lialkuláciu odporúča zanedbat získané od
noty zosilneaím sietí, ako získané hodnoty zlepšením áíivých
322
. Rozdiel korunách, ktorý získá
odberatel’ medzi bonifikáciou dobrý účinník
cos 0,96 medzi zatažením faktúre výške 116 %
za nízký účinník cos 0,4, daleko přesahuje hodnoty,
ktoré dosiahne naše národné hospodárstvo kompenzáciou. Pojmom „vzdialenejšími“ rozumiet elektrická
vzdialenost, resp. Preto potřebné, aby projektant pri kalkulácii
hospodárnosti nasadil len skutočné úspory, ťispory
získané pre naše hospodárstvo znížením strát sieti nie
hodnoty, ktoré získá odberatel’ pri dobrej kompenzácii
vo faktúre elektrickú energiu.) Táto okolnost tiež podporuje zásadu
kompenzácie, počnúc vzdialenejšími odběrnými miestami,
t. hodnota úměrná hodnota
stratených kWh ročně zapříčiněných jalovým prúdom q
vo vedeniach transformátoroch, ktoré medzi výrobňou
a odberatelom
