Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Uvedená základná kalkulácia móže vhodné
použit pre ďalšie výpočty hospodárnosti. Pri tomto kapacitnom účinníku mal syn
chrónny motor nepatrne menšiu účinnost, lebo pri kapa
citnom účinníku cos <p= 0,9 klesne účinnost synchrónneho
motoťa asi %.
2. Kompen-
zácia cos 0,94 0,96 vyriešila statickými kon-
denzátormi výkonom kVAr. Keď pracuje len ako kom
317
. miery jej kompenzačnej schopnosti
ušetria výdavky statické kondenzátory. Kompenzácia účinníka móže byť automatická, keď
synchrónny motor nie mechanicky zatažený, móže
pracovat tiež ako kompenzátor.Táto čiastka umožní ďalšiu investíciu výške
^ •100 000,— Kčs, respektive objasněné,
Ió
že menší synchrónny motor ako 400 kW, ktorý bude
o niečo drahší ako asynchrónny motor, móže hospodárné
použit.
ch) Zhrnutic výhod synchrónneho motora
Synchrónny motor celkove tieto výhody:
1. kalkulácii
sa počítalo úmyselne chodom cos 1,00 pri synchrón-
nom motore, keď najvyššiu účinnost aby odstránila
akákolvek pochybnost výpočte hospodárnosti. Ostatné výhody synchrónneho motora uvedené
na konci tejto stati musíme vypočítaným úsporám ešte
připočítat. Eozdiel mohol vykom
penzovat synchrónnym motorom pri kapacitnom chcde
50 kVAr
tg 125, pri kapacitnom účinníku
cos 0,99. Nahradzuje výšky svojho kapacitného jalového
odběru pri vyššom budení statické kondenzátory, j.
je schopný kompenzovat indukčný jalový odběr asyn-
chrónnych motorov
