Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
h) Hospodárnost synchrónneho motora
V středisku určitého závodu požaduje pre pohon
celkove výkon napr.
315
.
pre žeriavy, tažné vratidlá pod.
Ideálne vyhovuje pre odstředivé čerpadlá, ventilátory,
exhaustory, dúchadlá, kompresory, kontinuálně tratě,
meniče period, motorgenerátory (meniče systému prúdu),
ďalej pre pohon nereverzačných neregulačnýoh válcova
cích strojov, pre niektoré gulové mlyny, drviče, brúsy atď.
Nemóže použit priamo pre reverzačný pohon, napr.otáčky při rôznom zatažení, tam iný motor prakticky
nemóžeme použit. 760 kW, jeden motor výkonom
400 dalšie menšie motory výkonom spolu 360 kW. 0,607. Pri nižších výko-
noch porovnat celková hospodárnost synchrónneho
a asynchrónneho motora, aby mohla volba správné
uskutočnit. vykompenzovanie cos cpv =
= 0,96, cpv 0,290 potřebujeme statické konden-
zátory výkonom (tg —-tg cpv) 760 (0,607 —
— 0,290) 240 kVAr.
Od výkonu 400 vyššie jeho cena nie vyššia ako
cena asynchrónneho motora, nad týmto výkonom
odpadá vlastně výpočet hospodárnosti.
Ked synchrónny asynchrónny motor výkonmi 400 kW
majú přibližné rovnakú cenu ked energetický podnik
žiada pre toto odběrné miesto kompenzáciu účinníka na
cos 0,96, bude kalkulácia hospodárnosti pre asyn
chrónny synchrónny motor výkonom 400 nasle-
dujúca: 0
a) Pri vol’be asynchrónneho motora 400 účinníkom
cos 0,90 předpokladu, ostatné menšie motory
s výkonom 360 majú priemerný účinník cos 0,8
pri plnom zatažení, bude priemerný účinník cos 0,852,
t
