Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
priame
pripojenie synchrónneho motora sieť.
c) Spúšťanie synchrónneho motora
Samotné spúšťanie synchrónnych motorov dnes pod
statné zjednodušené.
b) Prúdový moment móžeme obmedziť reaktorom
v uzle statora, ktorý pri podsynchrónnych otáčkách
spojí nakrátko potom budí. Motor rozbieha len jednou
vetvou, druhá připojí automaticky pri podsynchrónnych
otáčkách stroj nabudí. tomto případe
nie okruhu statora nijaké prístroje zariadenia
okrem hlavného spínača.
c) Ked pri zníženom záberovom prúde chceme zachovat
póvodný záběrový moment, používá spojenie rozběho
vým transformátorom. IX.
a) Pri viacpólových motoroch vinutie statora rozde-
lené dve paralelné vetvy. Ďalší příklad hospodárnosti kompenzácie
syncbrónnym motorom uvedený kapitole IX. Rozběh synchronizáciasarobiasamočinné bez akých-
kolvek prístrojov.účinník 0,96 asynchrónny motor mal účinník 0,90, bolo
by potřebné zapojit statické kondenzátory výkonom
80 kVAr pre kompenzáciu jalového odběru. Rotor priamo spojený budi-
čom. (Pozři kap. Keby tieto
statické kondenzátory neboli zapojené, boli straty
v rozvode vyššie napr. Všetky tri spósoby auto
matické. Hospo
dárnost kompenzácie. Skoro všade tam, kde možné priame
spúšťanie asynchrónneho motora, možné spúšťanie
synchrónneho motora rovnakého výkonu.
Vzrastom priemyselných podnikov vzrastajú výkony
310
. W/kVAr kVAr 5000 =
= 000 kWh.) Keď nemóže použit
priame spúšťanie, používajú zásadě tri druhy zapojenia
statora pre tlmené spúšťanie
