Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
a) Pri viacpólových motoroch vinutie statora rozde-
lené dve paralelné vetvy. tomto případe
nie okruhu statora nijaké prístroje zariadenia
okrem hlavného spínača. Ďalší příklad hospodárnosti kompenzácie
syncbrónnym motorom uvedený kapitole IX.
Vzrastom priemyselných podnikov vzrastajú výkony
310
.účinník 0,96 asynchrónny motor mal účinník 0,90, bolo
by potřebné zapojit statické kondenzátory výkonom
80 kVAr pre kompenzáciu jalového odběru. Hospo
dárnost kompenzácie. (Pozři kap. priame
pripojenie synchrónneho motora sieť. Rozběh synchronizáciasarobiasamočinné bez akých-
kolvek prístrojov.
c) Ked pri zníženom záberovom prúde chceme zachovat
póvodný záběrový moment, používá spojenie rozběho
vým transformátorom.) Keď nemóže použit
priame spúšťanie, používajú zásadě tri druhy zapojenia
statora pre tlmené spúšťanie. IX.
b) Prúdový moment móžeme obmedziť reaktorom
v uzle statora, ktorý pri podsynchrónnych otáčkách
spojí nakrátko potom budí. Skoro všade tam, kde možné priame
spúšťanie asynchrónneho motora, možné spúšťanie
synchrónneho motora rovnakého výkonu. Všetky tri spósoby auto
matické. W/kVAr kVAr 5000 =
= 000 kWh.
c) Spúšťanie synchrónneho motora
Samotné spúšťanie synchrónnych motorov dnes pod
statné zjednodušené. Keby tieto
statické kondenzátory neboli zapojené, boli straty
v rozvode vyššie napr. Motor rozbieha len jednou
vetvou, druhá připojí automaticky pri podsynchrónnych
otáčkách stroj nabudí. Rotor priamo spojený budi-
čom
