Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
priame
pripojenie synchrónneho motora sieť. Skoro všade tam, kde možné priame
spúšťanie asynchrónneho motora, možné spúšťanie
synchrónneho motora rovnakého výkonu.
b) Prúdový moment móžeme obmedziť reaktorom
v uzle statora, ktorý pri podsynchrónnych otáčkách
spojí nakrátko potom budí. Rotor priamo spojený budi-
čom. Motor rozbieha len jednou
vetvou, druhá připojí automaticky pri podsynchrónnych
otáčkách stroj nabudí. Keby tieto
statické kondenzátory neboli zapojené, boli straty
v rozvode vyššie napr. Všetky tri spósoby auto
matické. Ďalší příklad hospodárnosti kompenzácie
syncbrónnym motorom uvedený kapitole IX.účinník 0,96 asynchrónny motor mal účinník 0,90, bolo
by potřebné zapojit statické kondenzátory výkonom
80 kVAr pre kompenzáciu jalového odběru.
a) Pri viacpólových motoroch vinutie statora rozde-
lené dve paralelné vetvy. W/kVAr kVAr 5000 =
= 000 kWh.
c) Spúšťanie synchrónneho motora
Samotné spúšťanie synchrónnych motorov dnes pod
statné zjednodušené. tomto případe
nie okruhu statora nijaké prístroje zariadenia
okrem hlavného spínača. IX.
c) Ked pri zníženom záberovom prúde chceme zachovat
póvodný záběrový moment, používá spojenie rozběho
vým transformátorom.) Keď nemóže použit
priame spúšťanie, používajú zásadě tri druhy zapojenia
statora pre tlmené spúšťanie. (Pozři kap. Rozběh synchronizáciasarobiasamočinné bez akých-
kolvek prístrojov. Hospo
dárnost kompenzácie.
Vzrastom priemyselných podnikov vzrastajú výkony
310
