Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Pri
projekcii tohto zariadania bral ohl’ad to, jedno-
systémové fázomery majú len jednu prúdovú cievku, takže
len jedným fázomerom (na mieste obr.deniu, takže nimi móžeme presne kontrolovat postup
kompenzáeie. Len jeden ampérmeter, umiestnený kompen-
začnom poli (zapojený mieste podl’a obr. Ide zariadenie, ktoré namontované
v napájacej transformačnej stanici závodu velmi měn
livým zatažením nerovnako zataženými fázami. 130 ukazuje prívodné pole transformátora, na
ktorom namontované každej fáze ampérmetre (teda
v bode podlá obr. 129), tomto
případe stačí, lebo kontrolu funkcie automatického
239
.
Obr. Ako odhadová hodnota praxi počítá A
na každých kVAr (pri 380V). Fázomery každej fáze ukazujú presne
hodnotu účinníka cos jednotlivých fázach hodnot
týchto troch údajov určit správná středná hodnota
účinníka. 129), voltmeter frekventomer. Mávnou výhodou pri používaní ampér-
metrov kontrolu činnosti kompenzáeie to, hned
zistíme, určitý kondenzátor poruchu.
Kompenzačně pole, umiestnené ihned vedla tohto pola,
obsahuje fázomery zapojené každej fáze hlavného přívodu
od transformátora. 129) sa
nemohol pri nerovnako zatažených fázach zistit stredný
účinník cos siete.
klieštový ampérmeter hlavnom přívode kondenzáto-
rom bode ukazuje jednej fáze 300 tak možeme
počítat odhadom, —•výkon kondenzátorovej batérie
je asi 200 kVAr (pri 380 V).Keď nám teda napr. Přitom
nesmieme však zabudnut, všetky ampérmetre nám
vždy ukazujú výsledný prúd ktorý skládá obidvoch
komponent Přitom ampérmetre bode teda
bezprostredne pred kondenzátormi, ukazujú prakticky ,
lebo výsledný prúd kondenzátora zložený velmi ne-
patrnej komponenty velkej takže možeme
zanedbat
