Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Mávnou výhodou pri používaní ampér-
metrov kontrolu činnosti kompenzáeie to, hned
zistíme, určitý kondenzátor poruchu.Keď nám teda napr. 129) sa
nemohol pri nerovnako zatažených fázach zistit stredný
účinník cos siete. Len jeden ampérmeter, umiestnený kompen-
začnom poli (zapojený mieste podl’a obr. Přitom
nesmieme však zabudnut, všetky ampérmetre nám
vždy ukazujú výsledný prúd ktorý skládá obidvoch
komponent Přitom ampérmetre bode teda
bezprostredne pred kondenzátormi, ukazujú prakticky ,
lebo výsledný prúd kondenzátora zložený velmi ne-
patrnej komponenty velkej takže možeme
zanedbat. Ako odhadová hodnota praxi počítá A
na každých kVAr (pri 380V).
Obr. Ide zariadenie, ktoré namontované
v napájacej transformačnej stanici závodu velmi měn
livým zatažením nerovnako zataženými fázami. 129), voltmeter frekventomer. 130 ukazuje prívodné pole transformátora, na
ktorom namontované každej fáze ampérmetre (teda
v bode podlá obr. Pri
projekcii tohto zariadania bral ohl’ad to, jedno-
systémové fázomery majú len jednu prúdovú cievku, takže
len jedným fázomerom (na mieste obr. Fázomery každej fáze ukazujú presne
hodnotu účinníka cos jednotlivých fázach hodnot
týchto troch údajov určit správná středná hodnota
účinníka.
Kompenzačně pole, umiestnené ihned vedla tohto pola,
obsahuje fázomery zapojené každej fáze hlavného přívodu
od transformátora.
klieštový ampérmeter hlavnom přívode kondenzáto-
rom bode ukazuje jednej fáze 300 tak možeme
počítat odhadom, —•výkon kondenzátorovej batérie
je asi 200 kVAr (pri 380 V). 129), tomto
případe stačí, lebo kontrolu funkcie automatického
239
.deniu, takže nimi móžeme presne kontrolovat postup
kompenzáeie
