Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Ortuťové spínače ovládali stykače, ktoré zapli,
alebo vypli kondenzátory. Pri znovu-
zapnutí elektrickej energie automatické zapínanie ba-
térie počnúc prvým stupňom opakovalo. Ako ria-
diaci článok používaju dve relé jalového výkonu; na
obr. připojený rozvod
bol vykompenzovaný, kotúč riadiaceho článku vrátil
do nulovej strednej polohy, přepínač vypnul, motor-
ček regulátora zostal stát dovtedy, kým nedostal ria
diaceho článku další povel. Tieto povely
sa vysielajú časové relé (nastavené nerovnaký
192
. 103, podl’a ktorého ide zariadenie, ktoré pracuje
s troma kondenzátormi.
Asi roku 1938 objavili automatické regulátory jalo
vého výkonu, ktoré celu problematiku riešili iným spo-
sobom. vypla sieť, podpáťové relé
vysunulo hlavné ozobené koliesko tým regulátor
samočinné vrátil póvodnej—•nulovej polohy. Kondenzátory nemajú rovnakó
velkost 50, 100, 100 kVAr).
Ak kompenzačná batéria mala vačšie, silnejšie stupně,
bolo třeba umiestniť ešte medzistykače alebo pomocné
relé, aby ortuťové spínače netrpeli. Celkový
příkon kompenzačnej batérie teda 250 kVAr. 103 označené Relé pri stúpajúcej potrebe jalového
výkonu vysiela povely zapnutie kondenzátorov relé v
vysiela povely-na vypínanie kondenzátorov. zapnutí všet-
kých stupňov batérie pomocou dvoch koncových spí-
načov motorček regulátora vypol tým zabránilo chodu
automatiky naprázdno.
Jeden druh týchto regulátorov (Siemens) schému na
obr.ktorej bol určitý počet vačiek, ktoré podlá velkosti natočenia
překlopili příslušný počet ortutových prepínačov pracov
něj alebo pokojovej polohy, čím zapli, alebo vypli ortuťové
spínače. Dlžka spínaciebo kroku bola
sice poměrně dlhá (asi sekúnd), táto okolnost vtedy
nebola tak dóležitá
