Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Automatická regulácia jalového výkonu základe jalového
zaťaženia rozvodu
Tento sposob automatickej regulácie najrozšírenejší,
a preto opíšeme vačší počet automatických regulátorov
jalového výkonu, ktoré pracujú podlá jalového zaťaženia
siete. osi kotúča namontované tyčky účinkovali
priamona pružinku (obr. 101).
V případe zapnutia vačšieho činného výkonu (světlo,
teplo) nastal pokles prevádzkového napätia napaťové
relé taktiež zaplo kondenzátory sámozrejme bez
potřeby jalového výkonu.poklese vypíná pri stupaní prevádzkového napätia siete
pomocou časového relé stykačov potřebné stupně kon-
denzátorovej batérie. Motor sústavou ozubených koliesok. roztočil os, ;,na
189
.
Jeden najstarších regulátorov jalového výkonu podl’a
jalového zaťaženia bol regulátor, ktorý používal ako riadiaci
článok upravený jalový elektromer (Heliowatt).
Tento sposob regulácie používá závodoch, ktoré sú
připojené konci dlhých vedení kde potřebné pre-
vádzkové napätie často zvýšit bez ohladu hodnotu
účinníka cos <p. Pri stúpajúcom jalovom zatažení natočil kotúč
tohto riadiaceho článku jedným smerom namontova
nému nárazníku, pri klesajúcom jalovom zatažení opačným
smerom. Namiesto
počítacieho strojčeka mal namontovaný jemný pružinový
přepínač. však závod napájaný normálnym
napatím pracuje dobrým účinníkom, nie potřebný
tento druh automatiky. Tým nastala fakticky pre-
kompenzácia. Střednou pružinkou pří
slušným kontaktom vysielal impulz motorčeka re
gulátora (obr. 102), ktorý točil podl’a směru natočenia
kotúča riadiaceho článku buď jedným, alebo druhým sme
rom