Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
druhom případe
by však zaúčinkovanie regulátora malo následok jeho
kolísanie (pendlovanie). Elektromer
jalověj práce roztočí registruje spotřebu jalověj energie. Iným nepriaznivým výsledkom opálené kontakty
stykačov. prvom případe potřebné, aby automatický
regulátor jalového výkonu reagoval podl’a možnosti vy
kompenzoval potrebnú jalovú energiu.Bližšie účinkovaní róznych konštrukcií dozvieme pri
opise jednotlivých regulátorov. Kolísanie regulátora silné zaťažuje
stykače najma kondenzátory, ktoré namáhané stálým
zapínaním vypínáním dosledku meniacej hodnoty
cos q>.
Keď spúšťa velký stroj, poháňaný viacerými motormi,
jeho spúšťanie trvá niekol’ko minút spotřeba jalověj
energie počas celého spúštania može byť velká. rozoznávame časové
pomalé kolísanie" tzv. dosiahne správným nasta
174
. Křivka
jalového zataženia stále kolíše.
Ked zapneme bodovú zváracku, prúdové nárazy sice
velké, ale tak krátko trvajú, elektromer prakticky?ne-
reaguje. nijakej pre-
vádzke nie jalové zataženie trvale rovnaké, lebo stále
mení počet připojených odpojených spotrebičov stále
sa tiež mení zataženie jednotlivých spotrebičov. nárazové, krátkodobé zata-
ženie.
Oneskorené zaúhnkovanie pri krátkotrvajúcich změnách
zaťazenia
Regulátor jalového výkonu, ktorý vždy ihned
zaúčinkoval každú, najmenšiu změnu jalového
zataženia, vlastně bol stále činnosti.
Uvedeným nedostatkom možno zabránit tým, sa
každý regulátor nastaví tak, aby zapínanie vypínanie
jednotlivých stupňov kompenzačnej batérie začalo účin
kovat iba určitom čase
