Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Iným nepriaznivým výsledkom opálené kontakty
stykačov.
Oneskorené zaúhnkovanie pri krátkotrvajúcich změnách
zaťazenia
Regulátor jalového výkonu, ktorý vždy ihned
zaúčinkoval každú, najmenšiu změnu jalového
zataženia, vlastně bol stále činnosti.
Uvedeným nedostatkom možno zabránit tým, sa
každý regulátor nastaví tak, aby zapínanie vypínanie
jednotlivých stupňov kompenzačnej batérie začalo účin
kovat iba určitom čase. druhom případe
by však zaúčinkovanie regulátora malo následok jeho
kolísanie (pendlovanie). dosiahne správným nasta
174
. nárazové, krátkodobé zata-
ženie. Křivka
jalového zataženia stále kolíše.Bližšie účinkovaní róznych konštrukcií dozvieme pri
opise jednotlivých regulátorov. prvom případe potřebné, aby automatický
regulátor jalového výkonu reagoval podl’a možnosti vy
kompenzoval potrebnú jalovú energiu.
Keď spúšťa velký stroj, poháňaný viacerými motormi,
jeho spúšťanie trvá niekol’ko minút spotřeba jalověj
energie počas celého spúštania može byť velká. Kolísanie regulátora silné zaťažuje
stykače najma kondenzátory, ktoré namáhané stálým
zapínaním vypínáním dosledku meniacej hodnoty
cos q>. rozoznávame časové
pomalé kolísanie" tzv. nijakej pre-
vádzke nie jalové zataženie trvale rovnaké, lebo stále
mení počet připojených odpojených spotrebičov stále
sa tiež mení zataženie jednotlivých spotrebičov.
Ked zapneme bodovú zváracku, prúdové nárazy sice
velké, ale tak krátko trvajú, elektromer prakticky?ne-
reaguje. Elektromer
jalověj práce roztočí registruje spotřebu jalověj energie
