Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Maximálně minimálně
sa vyskytujúce zaťaženie jalové ohraničené dvoma para
lelnými priamkami. Hranica rozběhu,
regulátora byť asi spínacieho kroku. cos kolísajúcu
oblast. diagrame obr. Příčina
tohto kolísania tom, pri menšom činnom zatažení
znamená spínací krok váčšiu percentuálnu odchýlku od
cos <ppoIcoja zase spósobené tým, ťah (moment)
kotúča riadiaceho článku závisí počtu kVAr, ktoré sú
pre rovnaké cos <p, ale pri róznom zatažení rózne. 87b. Hodnota jalového
výkonu, ktorá nesmie prekročiť, určená rozdelením
kondenzátorovej batérie (spínací krok). Len iba
keby existovali plynule regulovatelné kondenzátory, tak
by pri každom zatažení mohla batéria presne vyregulo
vat cos Spokoja■
Ak počas automatickej regulácie jalového výkonu
náhodou právě dosiahne cos 99p0k0ja potom jalové zaťa-
168
. Výraz
„jalové zaťaženie vzhladom účinník cos <•/ si
vysvetlíme diagrame obr.
Celkom iné poměry však nastanú, cos <pp a
menší ako napr. obr. 87a. vidíme,
pri nízkom činnom zatažení táto oblasť poměrně velká,
oproti tomu ale pri vysokom zatažení malá, úzka. 87. Pri cos sú
poměry zobrazené obr. 0,9, znázorněné obr.
V tomto případe časť jalového zaťaženia, hodnotě
P q>, vlastně přípustná hodnota, ktorú netřeba kom
penzovat. obr. Malé odchýlky účinníka cos zaria-
denia cos 9?poiíoja představuji! tzv.celú oblast odběru činného výkonu. Maximálně vyskytujúce
jalové zaťaženie nemóže prekročiť cez celú oblast činného
zaťaženia nábehovú hranicu, lebo inak vždy nastalo
znovuvypnutie prípadnom zapnutí jednej jednotky kon-
denzátorov. nakreslená táto cos kolísajúcej
oblasti závisle činného zaťaženia. 87b táto hodnota nazna
čená hrubou, šikmou priamkou
