Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Roz
vodná sieť následkom toho bola prakticky prekompen-
zovaná kVAr. Batéria mala byť tak dimenzovaná, aby
celkový kompenzačný výkon bol najmenej 140 kVAr, ktorý
by vzhladom silné kolísanie jalového výkonu bol roz-
delený stupňov spínacích krokov kVAr. jalové zaťa-
ženie závodu časom zváčšilo, ešte vždy možno celú regu-
lačnú batériu zosilniť dvojnásobné hodnoty jednotlivých
stupňov tak dosiahnuť celkový výkon batérie 280 kVAr.gulátora.
Pósobenie regulátora stupňami regulováním na
hodnotu účinníka cos nám znázorňuje zjednodušený
diagram obr. Pátnásty stupeň navrhnutý ako rezerva
pře eventuálne rozšírenie regulácie.
Ak napr. nám
tiež ukazuje, kolko stupňov musí regulátor zapnút pri
hocijakom zatažení maximálnej hodnoty 140 kVAr. diagram obr.
166
.
Normálny regulátor jalového výkonu začne fungovat asi
pri jalového zaťaženia jedného stupňa, znamená,
že noci pri minimálnom jalovom zatažení asi kVAr,
bol len jeden stupeň velkosti kVAr zapátý. 1’avej straně
obrazu nakreslená známa cos kružnica, ktorej je
zakreslený najnepriaznivejší stav diagramu odběru jalo
věj energie závodu, ked bol pri ěinnom výkone kW
jalový výkon 140 kVAr, znamená, pracovalo
súčinníkom cos 0,35. 86, pričom upozorňujeme, hodnotu
cos nemá nikdy kompenzovat. závode bude činné zaťaženie 120 pri
účinníku cos 0,8, bude dosiahnutie výsledného
účinníka cos třeba zapnut stupňov kompenzačnej
batérie, aby sme tým vyrovnali jalové zaťaženie kVAr. Vidíme, pri stúpajúcomindukč-
nom zatažení pripája viac viac stupňov kondenzá-
torov AQk.
Jednotlivý stupeň mal potom hodnotu kVAr pri
paužití póvodného regulátora. Celkový výkon kondenzátorovej batérie je
Qk AQk
