Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Ako hlavné výhody automatickéj regulácie jalového výkonu
m6že uviesť:
a) Neprekompenzovanie prívodného vedenia výrobně. Hospodářské teda finančné výhody tom, do
dáváte! elektrickej energie energetický rozvodný zá
vod —■neúčtuje přirážky zvýšený odběr, ale naopak,
na základe titulu malého odběru jalověj energie poskytuje
poměrně vysoký dobropis. Auto
matická regulácia napriek tomu amortizuje skoro vždy
asi rok. Nie to
10 Jalový výknjj 145
. takých prípadoch totiž
trvale dlhší čas prekompenzúva odčítaciemu termínu
sa potom připadne vóbec nekompenzuje, takto odoberie
tolko jalověj práce, aby bol dobrý účinník. Toto zvýšenie býva obyčajne
asi celkového investičného nákladu kompletnú
centrálnu batériu včítane stykačov, prístrojov atd.
Niektoré závody, výskumné ústavy pod.
Nevýhody automatickej regulácie jalového výkonu:
a) Zvýšenie nákladu kompenzačného zariadenia sumu
za automatický regulátor. Žiada však poznamenat, že
je velkou chybou, sa, ako býva ojedinelých prípa-
doch, kompenzuje len pre finančné dóvody tech
nické výhody neberie ohl’ad.
c) Najekonomickejšie využitie elektrického zariadenia., ako roz
počtové organizácie neplatia odobraný jalový výkon,
a preto prvý pohlad zdálo, bolo celkom zby-
točné, aby tieto podniky ústavy kompenzovali.
3.penzácie možno menovať: lepšie využitie elektrického za-
riadenia najma lepšie využitie rozvodu, ušetrenie inšta-
lačného materiálu, vylúčenie možnosti prekompenzovania
a pod.
d) Úspora obsluhujúcom personále.
b) Rýchla prispósobivosť momentálnemu stavu zaťa-
ženia
