Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
V priemyselných závodoch, ktoré majú vlastnú výrobu
elektrickej energie majú zlý účinník cos 9o, pomocou
centrálnej kompenzácie dosialmuť odlahčenie generátora
od jalového prúdu. Tým dosiahne lepšie využitie gene
rátora vzhladom činný výkon.
Pri plánovaní centrálnej kompenzácie vždy třeba vopred
merať jalový odběr rozvodnej siete len zistení přes
ných podkladov přikročit budovaniu centrálnej kompen-
začnej batérie.
V zariadeniach vlastnou výrobou elektrickej energie
pósobí kompenzácia statickými kondenzátormi vlastně ako
zosilnenie budenia generátora.Umíestneníe centrálnej kompenzácie vyžaduje oso-
bitný priestor.
Úspora stratách generátore prakticky nepatrná
a nie zvlášť rozhodujúca. Použitím zodpovedajúcej silnej kon-
denzátorovej batérie dosiahnuť primeraný účinník.
Vzhladom ohraničený výkon pohonného stroja gene
rátora, móže generátor vyrobit len tol’ko činnej práce,
kol'ko určené súčinom menovitý zdánlivý výkon krát
menovitý účinník cos cos cp). Tak isto
je celkom nesprávne, len základe odběru činnej energie
plánovat velkost kondenzátorovej batérie. všeobecnosti pohonný
stroj generátora (turbína) dimenzovaný činný výkon,
ktorý pri zdanlivom výkone generátora dosiahne pri
menovitom účinníku. pohonný stroj
generátora nie předimenzovaný, nie mieste zlepšo
vat účinník cos vyššie hodnoty ako menovitá hod
nota podlá štítku generátore. Nie dostatočne přesné dimenzovat kom-
penzačnú batériu len podlá mesačnej spotřeby činnej ja
lověj energie podlá elektromerov, lebo nemóžeme vedieť,
aký bol priebeh odběru jalového výkonu mesiac.
139
. Preto třeba osobitným opa
třením zabezpečit sieť pri náhlom odlahčení proti zvýšeniu
napatia
