Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
F
4 ¡aF
20 W
25 W
40 W
116
. Keď berieme
do úvahy vysoký počet žiarivkových svietidiel, ktoré sú
dnes prevádzke, móžeme lahko představit, koíko jalo
vého výkonu tieto svietidlá spotřebuji!. 56a). Jednorúrkové svietidlo kompen
zuje obvyklým spósobom paralelne připojeným konden-
zátorom (obr. Velkosti kompenzačných kondenzá-
torov pre individuálnu kompenzáciu žiariviek (220 V,
50 Hz) sú:
Kondenzátory majú mať vždy vybíjacie odpory, ktoré
sa montujú mimo ne. Vybíjacie odpory dimenzujú tak,
aby vybili zvyškové napátie kondenzátora sekúnd
výkon žiarivky kapacita kondenzátora
5 [i,F
4 [j. Vidno, jalový výkon spotřebovaný žia-
rivkami stane vážným faktorom diagrame jalového
zataženia veřejných sietí. Keď například
vypočítáme spotřebu jalověj energie stredne velkom
obchodnom dome, ktorom namontovaných 500 žiariv
kových svietidiel zistíme, ročně bude asi
75 000 kVArh. Intenzita
světla najma hospodárnost žiariviek vačšia ako žiaro-
viek.
d) Kompenzácia pri žiarivkách
Žiarivky dnes silné nahrádzajú žiarovky. teda celkom pochopitelné, že
sa vyžaduje kompenzácia jalového výkonu žiarivkových
svietidiel (ČSN 0521).transformátorech ponechá pri behn naprázdno, pře
stávkách medzi zváraním, připojený tak čase prestávok
zatažuje siet dočasné kapacitně. Avšak normálně žiarovky pracujú účinníkom
cos lebo ide odběr čisto tepelný ohmický,
naproti tomu žiarivky, pri ktorých potřebná tlmivka,
pracujú obyčajne účinníkom cos 0,5
