Kniha je určená pre energetikov a elektrotechnikou v priemyselných závodoch. Vysveťluje vznik jalového výkonu, opisuje následky nízkého účinníka na ekonómiu prevádzky priemyselných závodov, zaoberá sa meraním a výpočtom jalového výkonu, jeho zlepšením bez použitia a s použitím kondenzátorov a jeho automatickou reguláciou.
Vidno, jalový výkon spotřebovaný žia-
rivkami stane vážným faktorom diagrame jalového
zataženia veřejných sietí. Keď berieme
do úvahy vysoký počet žiarivkových svietidiel, ktoré sú
dnes prevádzke, móžeme lahko představit, koíko jalo
vého výkonu tieto svietidlá spotřebuji!. Velkosti kompenzačných kondenzá-
torov pre individuálnu kompenzáciu žiariviek (220 V,
50 Hz) sú:
Kondenzátory majú mať vždy vybíjacie odpory, ktoré
sa montujú mimo ne. 56a). Avšak normálně žiarovky pracujú účinníkom
cos lebo ide odběr čisto tepelný ohmický,
naproti tomu žiarivky, pri ktorých potřebná tlmivka,
pracujú obyčajne účinníkom cos 0,5.
d) Kompenzácia pri žiarivkách
Žiarivky dnes silné nahrádzajú žiarovky. Jednorúrkové svietidlo kompen
zuje obvyklým spósobom paralelne připojeným konden-
zátorom (obr. teda celkom pochopitelné, že
sa vyžaduje kompenzácia jalového výkonu žiarivkových
svietidiel (ČSN 0521). Vybíjacie odpory dimenzujú tak,
aby vybili zvyškové napátie kondenzátora sekúnd
výkon žiarivky kapacita kondenzátora
5 [i,F
4 [j.transformátorech ponechá pri behn naprázdno, pře
stávkách medzi zváraním, připojený tak čase prestávok
zatažuje siet dočasné kapacitně.F
4 ¡aF
20 W
25 W
40 W
116
. Intenzita
světla najma hospodárnost žiariviek vačšia ako žiaro-
viek. Keď například
vypočítáme spotřebu jalověj energie stredne velkom
obchodnom dome, ktorom namontovaných 500 žiariv
kových svietidiel zistíme, ročně bude asi
75 000 kVArh
