V centrách miest hodne budov, ktoré
nielenže nie energeticky hospodár-
ne, ale zrejme ani zdravé, takže obyva-
telia nich necítia pohodlne. Subjektívny pocit, sa
im meste nežije dobre, svedo-
mí to, tieto budovy „nezdravé“. len otázka, ako sa
pripraví projekt budovy, pretože úspor-
né technológie jestvujú dostupné. Pozrite, mestu chýba uce-
lená koncepcia, ako oživiť udržať život
v centre. Európska smernica
č. vďaka tomu,
že podarilo „naplniť“ reštaurá-
ciami kaviarňami, vidno najmä
v letných mesiacoch. Chybou však je,
že len nimi. okrajových častiach. Tento jav postupne preniká
aj menších miest, kde postavi-
li obchodné centrá.
Tendencia uskutočňovania energe-
tickej certifikácie budov pozitívnym
javom. 2002/91/EC energetickej hospo-
dárnosti budov predpokladá, roku
2020 každá nová budova mala mať
takmer nulovú potrebu energie. Nejde
pritom len energetiku, vykurovanie
a chladenie budovách, ale to, ako je
konkrétna budova celkovo riešená. Každá budova mala mať aspoň
dva alebo tri účely využitia. Pri
nových budovách tento problém nie je
natoľko vypuklý. Konkrétne Bratislava patrí
podľa viacerých rebríčkov najnudnej-
ším mestám Európy!
Aj inde Európe budujú nákup-
né centrá bokom mestských centier,
resp. každá mestská časť
dojednáva rezervovanú kapacitu sepa-
rátne, nemôže dosiahnuť takú efektivi-
tu, ako keď stanovuje koordinovane. Obča-
nia prichádzajú obzvlášť cez víkendy do
veľkých obchodných centier.
Samozrejme, šetriť napríklad ve-
rejnom osvetlení potom zbytočné. Iná možnosť nie je.
Podľa prieskumu občania trávia 80
až svojho života, doma alebo
na pracovisku. elimináciu tohto negatívne-
ho javu treba vytvoriť tzv.
Netreba zabúdať, obdobiach
mimo energetických špičiek, keď je
elektrickej energie nadbytok, môže mať
šetrenie opačný efekt mestá môže vy-
jsť drahšie. Samosprávy majú zvyčajne
s energetickými podnikmi dohodnutý
odber presného množstva elektrickej
energie, ktorý prekročia, platia pená-
le forme vyššej ceny. Certifikát totiž zabezpečuje
majiteľovi nájomníkovi, bude mať
menšie prevádzkové náklady, resp.
Samosprávy mali stanoviť pásma,
napríklad vychádzkové pásma, histo-
rické objekty kultúrne pamiatky, na
osvetlenie ktorých môžu využiť lacnejšiu
elektrickú energiu. Naopak,
Staré mesto žije úplne inak ako ostat-
ná časť Bratislavy.
O spokojnosti občanov so
životom svojom meste roz-
hoduje čistota nakladanie
s odpadom
Podľa štatistík Slovensku ročne
predá okolo päť miliónov svetelných
zdrojov, ktoré obsahujú nebezpečnú
. Dôležitým
predpokladom oživenia vrátiť his-
torického stredu bývanie. Mestá zahra-
ničí dnes snažia prispôsobiť mestský
urbanizmus novému životnému štýlu
a kombinácii verejnou dopravou eli-
minovať nežiaduce dôsledky individuál-
nej motorizácie.
Ako prispieva vysoká energetic-
ká účinnosť efektivite dyna-
mike rozvoja mesta?
Približne celkovej spotreby
energie pripadá budovy. „používateľský
mix“.EvP
13
▷
▼ ére hovorcov bol úrovni Okrúhleho stola vzácny osobný, zmysluplný prejav Ing. Centrá miest
vo večerných hodinách pôsobia ponuro
a temne.
nižšie nájomné. Iný-
mi slovami, samosprávy musia sústrediť
pozornosť nielen revitalizáciu parkov
a dopravnej infraštruktúry, ale bu-
dovy. Presun aktivít vo
voľnom čase nákupných stredísk
vychádza toho, centrá miest ľudí
nelákajú. Na-
príklad centre Bratislavy nemožno
povedať, bolo prázdne. porovna-
ní priemyslom dopravou budovy
lepšie pripravené absorbovať opatrenia
na zlepšenie energetickej hospodár-
nosti, pretože umožňujú hravo aplikovať
energetické emisné normy legislatí-
vy praxe.
Vyšlo najavo, problémy mestských
centier nespôsobujú nákupné strediská,
ale ich urbanistická monoštruktúra. Rovnako však
platia zmluvné pokuty vtedy, keď odo-
berú menej elektrickej energie.
Treba však tejto otázke pristupovať
koncepčne. Jozefa
Tótha, riaditeľa spoločnosti Philips Slovensko. Nejde
pritom len samotné šetrenie energi-
ami, ale celkový proces prípravy no-
vých rekonštrukcií starých budov. Subjektív-
ne nich vyvoláva pocit, mesto je
preľudnené. Okná zhasnuté, lebo bu-
dovách nikto nebýva.
Příloha: Světelná technika▷▶▷
mení zmeny životného štýlu. posledných rokoch je
trendom tlmiť rozvoj obchodných cen-
tier perifériách miest, pretože pri-
náša vyššie emisné zaťaženie plynúce
z intenzívnejšej dopravy. Nie to
preto, hustej zástavbe centier
nebolo možné nájsť vhodné pozemky,
ale hlavne preto, hranicami mesta
sú nižšie dane
