Certifikát totiž zabezpečuje
majiteľovi nájomníkovi, bude mať
menšie prevádzkové náklady, resp. 2002/91/EC energetickej hospo-
dárnosti budov predpokladá, roku
2020 každá nová budova mala mať
takmer nulovú potrebu energie. Európska smernica
č.
Samosprávy mali stanoviť pásma,
napríklad vychádzkové pásma, histo-
rické objekty kultúrne pamiatky, na
osvetlenie ktorých môžu využiť lacnejšiu
elektrickú energiu. Subjektív-
ne nich vyvoláva pocit, mesto je
preľudnené. „používateľský
mix“. posledných rokoch je
trendom tlmiť rozvoj obchodných cen-
tier perifériách miest, pretože pri-
náša vyššie emisné zaťaženie plynúce
z intenzívnejšej dopravy. elimináciu tohto negatívne-
ho javu treba vytvoriť tzv.
Netreba zabúdať, obdobiach
mimo energetických špičiek, keď je
elektrickej energie nadbytok, môže mať
šetrenie opačný efekt mestá môže vy-
jsť drahšie. porovna-
ní priemyslom dopravou budovy
lepšie pripravené absorbovať opatrenia
na zlepšenie energetickej hospodár-
nosti, pretože umožňujú hravo aplikovať
energetické emisné normy legislatí-
vy praxe. Jozefa
Tótha, riaditeľa spoločnosti Philips Slovensko.
O spokojnosti občanov so
životom svojom meste roz-
hoduje čistota nakladanie
s odpadom
Podľa štatistík Slovensku ročne
predá okolo päť miliónov svetelných
zdrojov, ktoré obsahujú nebezpečnú
.
nižšie nájomné. Na-
príklad centre Bratislavy nemožno
povedať, bolo prázdne. Chybou však je,
že len nimi. Mestá zahra-
ničí dnes snažia prispôsobiť mestský
urbanizmus novému životnému štýlu
a kombinácii verejnou dopravou eli-
minovať nežiaduce dôsledky individuál-
nej motorizácie.
Samozrejme, šetriť napríklad ve-
rejnom osvetlení potom zbytočné. Každá budova mala mať aspoň
dva alebo tri účely využitia. Okná zhasnuté, lebo bu-
dovách nikto nebýva.
Příloha: Světelná technika▷▶▷
mení zmeny životného štýlu. Nejde
pritom len energetiku, vykurovanie
a chladenie budovách, ale to, ako je
konkrétna budova celkovo riešená. okrajových častiach. Nie to
preto, hustej zástavbe centier
nebolo možné nájsť vhodné pozemky,
ale hlavne preto, hranicami mesta
sú nižšie dane.
Treba však tejto otázke pristupovať
koncepčne. Nejde
pritom len samotné šetrenie energi-
ami, ale celkový proces prípravy no-
vých rekonštrukcií starých budov. Naopak,
Staré mesto žije úplne inak ako ostat-
ná časť Bratislavy.
Tendencia uskutočňovania energe-
tickej certifikácie budov pozitívnym
javom. Iná možnosť nie je. Iný-
mi slovami, samosprávy musia sústrediť
pozornosť nielen revitalizáciu parkov
a dopravnej infraštruktúry, ale bu-
dovy.EvP
13
▷
▼ ére hovorcov bol úrovni Okrúhleho stola vzácny osobný, zmysluplný prejav Ing. každá mestská časť
dojednáva rezervovanú kapacitu sepa-
rátne, nemôže dosiahnuť takú efektivi-
tu, ako keď stanovuje koordinovane. Centrá miest
vo večerných hodinách pôsobia ponuro
a temne. Presun aktivít vo
voľnom čase nákupných stredísk
vychádza toho, centrá miest ľudí
nelákajú. Rovnako však
platia zmluvné pokuty vtedy, keď odo-
berú menej elektrickej energie. Tento jav postupne preniká
aj menších miest, kde postavi-
li obchodné centrá. Samosprávy majú zvyčajne
s energetickými podnikmi dohodnutý
odber presného množstva elektrickej
energie, ktorý prekročia, platia pená-
le forme vyššej ceny. Subjektívny pocit, sa
im meste nežije dobre, svedo-
mí to, tieto budovy „nezdravé“. Pri
nových budovách tento problém nie je
natoľko vypuklý.
Ako prispieva vysoká energetic-
ká účinnosť efektivite dyna-
mike rozvoja mesta?
Približne celkovej spotreby
energie pripadá budovy. Pozrite, mestu chýba uce-
lená koncepcia, ako oživiť udržať život
v centre. Dôležitým
predpokladom oživenia vrátiť his-
torického stredu bývanie.
V centrách miest hodne budov, ktoré
nielenže nie energeticky hospodár-
ne, ale zrejme ani zdravé, takže obyva-
telia nich necítia pohodlne. len otázka, ako sa
pripraví projekt budovy, pretože úspor-
né technológie jestvujú dostupné. vďaka tomu,
že podarilo „naplniť“ reštaurá-
ciami kaviarňami, vidno najmä
v letných mesiacoch. Obča-
nia prichádzajú obzvlášť cez víkendy do
veľkých obchodných centier.
Podľa prieskumu občania trávia 80
až svojho života, doma alebo
na pracovisku.
Vyšlo najavo, problémy mestských
centier nespôsobujú nákupné strediská,
ale ich urbanistická monoštruktúra. Konkrétne Bratislava patrí
podľa viacerých rebríčkov najnudnej-
ším mestám Európy!
Aj inde Európe budujú nákup-
né centrá bokom mestských centier,
resp
