2002/91/EC energetickej hospo-
dárnosti budov predpokladá, roku
2020 každá nová budova mala mať
takmer nulovú potrebu energie. Nejde
pritom len samotné šetrenie energi-
ami, ale celkový proces prípravy no-
vých rekonštrukcií starých budov.
V centrách miest hodne budov, ktoré
nielenže nie energeticky hospodár-
ne, ale zrejme ani zdravé, takže obyva-
telia nich necítia pohodlne.
Podľa prieskumu občania trávia 80
až svojho života, doma alebo
na pracovisku. elimináciu tohto negatívne-
ho javu treba vytvoriť tzv. vďaka tomu,
že podarilo „naplniť“ reštaurá-
ciami kaviarňami, vidno najmä
v letných mesiacoch. Nejde
pritom len energetiku, vykurovanie
a chladenie budovách, ale to, ako je
konkrétna budova celkovo riešená. okrajových častiach.EvP
13
▷
▼ ére hovorcov bol úrovni Okrúhleho stola vzácny osobný, zmysluplný prejav Ing. Pozrite, mestu chýba uce-
lená koncepcia, ako oživiť udržať život
v centre.
nižšie nájomné. porovna-
ní priemyslom dopravou budovy
lepšie pripravené absorbovať opatrenia
na zlepšenie energetickej hospodár-
nosti, pretože umožňujú hravo aplikovať
energetické emisné normy legislatí-
vy praxe. Pri
nových budovách tento problém nie je
natoľko vypuklý.
Samosprávy mali stanoviť pásma,
napríklad vychádzkové pásma, histo-
rické objekty kultúrne pamiatky, na
osvetlenie ktorých môžu využiť lacnejšiu
elektrickú energiu.
Netreba zabúdať, obdobiach
mimo energetických špičiek, keď je
elektrickej energie nadbytok, môže mať
šetrenie opačný efekt mestá môže vy-
jsť drahšie. Jozefa
Tótha, riaditeľa spoločnosti Philips Slovensko. Obča-
nia prichádzajú obzvlášť cez víkendy do
veľkých obchodných centier.
Ako prispieva vysoká energetic-
ká účinnosť efektivite dyna-
mike rozvoja mesta?
Približne celkovej spotreby
energie pripadá budovy. „používateľský
mix“. Centrá miest
vo večerných hodinách pôsobia ponuro
a temne. posledných rokoch je
trendom tlmiť rozvoj obchodných cen-
tier perifériách miest, pretože pri-
náša vyššie emisné zaťaženie plynúce
z intenzívnejšej dopravy.
Tendencia uskutočňovania energe-
tickej certifikácie budov pozitívnym
javom. Subjektív-
ne nich vyvoláva pocit, mesto je
preľudnené. každá mestská časť
dojednáva rezervovanú kapacitu sepa-
rátne, nemôže dosiahnuť takú efektivi-
tu, ako keď stanovuje koordinovane. Rovnako však
platia zmluvné pokuty vtedy, keď odo-
berú menej elektrickej energie. Nie to
preto, hustej zástavbe centier
nebolo možné nájsť vhodné pozemky,
ale hlavne preto, hranicami mesta
sú nižšie dane. Presun aktivít vo
voľnom čase nákupných stredísk
vychádza toho, centrá miest ľudí
nelákajú. Európska smernica
č. Subjektívny pocit, sa
im meste nežije dobre, svedo-
mí to, tieto budovy „nezdravé“. Chybou však je,
že len nimi.
Samozrejme, šetriť napríklad ve-
rejnom osvetlení potom zbytočné. Naopak,
Staré mesto žije úplne inak ako ostat-
ná časť Bratislavy. Tento jav postupne preniká
aj menších miest, kde postavi-
li obchodné centrá.
O spokojnosti občanov so
životom svojom meste roz-
hoduje čistota nakladanie
s odpadom
Podľa štatistík Slovensku ročne
predá okolo päť miliónov svetelných
zdrojov, ktoré obsahujú nebezpečnú
. Certifikát totiž zabezpečuje
majiteľovi nájomníkovi, bude mať
menšie prevádzkové náklady, resp.
Příloha: Světelná technika▷▶▷
mení zmeny životného štýlu. Konkrétne Bratislava patrí
podľa viacerých rebríčkov najnudnej-
ším mestám Európy!
Aj inde Európe budujú nákup-
né centrá bokom mestských centier,
resp. Samosprávy majú zvyčajne
s energetickými podnikmi dohodnutý
odber presného množstva elektrickej
energie, ktorý prekročia, platia pená-
le forme vyššej ceny. Iný-
mi slovami, samosprávy musia sústrediť
pozornosť nielen revitalizáciu parkov
a dopravnej infraštruktúry, ale bu-
dovy. Okná zhasnuté, lebo bu-
dovách nikto nebýva. Na-
príklad centre Bratislavy nemožno
povedať, bolo prázdne. Dôležitým
predpokladom oživenia vrátiť his-
torického stredu bývanie.
Vyšlo najavo, problémy mestských
centier nespôsobujú nákupné strediská,
ale ich urbanistická monoštruktúra. Mestá zahra-
ničí dnes snažia prispôsobiť mestský
urbanizmus novému životnému štýlu
a kombinácii verejnou dopravou eli-
minovať nežiaduce dôsledky individuál-
nej motorizácie. Každá budova mala mať aspoň
dva alebo tri účely využitia. Iná možnosť nie je.
Treba však tejto otázke pristupovať
koncepčne. len otázka, ako sa
pripraví projekt budovy, pretože úspor-
né technológie jestvujú dostupné
