Tendencia uskutočňovania energe-
tickej certifikácie budov pozitívnym
javom. posledných rokoch je
trendom tlmiť rozvoj obchodných cen-
tier perifériách miest, pretože pri-
náša vyššie emisné zaťaženie plynúce
z intenzívnejšej dopravy. vďaka tomu,
že podarilo „naplniť“ reštaurá-
ciami kaviarňami, vidno najmä
v letných mesiacoch.
Netreba zabúdať, obdobiach
mimo energetických špičiek, keď je
elektrickej energie nadbytok, môže mať
šetrenie opačný efekt mestá môže vy-
jsť drahšie. porovna-
ní priemyslom dopravou budovy
lepšie pripravené absorbovať opatrenia
na zlepšenie energetickej hospodár-
nosti, pretože umožňujú hravo aplikovať
energetické emisné normy legislatí-
vy praxe. Presun aktivít vo
voľnom čase nákupných stredísk
vychádza toho, centrá miest ľudí
nelákajú. 2002/91/EC energetickej hospo-
dárnosti budov predpokladá, roku
2020 každá nová budova mala mať
takmer nulovú potrebu energie. Okná zhasnuté, lebo bu-
dovách nikto nebýva. len otázka, ako sa
pripraví projekt budovy, pretože úspor-
né technológie jestvujú dostupné.
V centrách miest hodne budov, ktoré
nielenže nie energeticky hospodár-
ne, ale zrejme ani zdravé, takže obyva-
telia nich necítia pohodlne.EvP
13
▷
▼ ére hovorcov bol úrovni Okrúhleho stola vzácny osobný, zmysluplný prejav Ing. Konkrétne Bratislava patrí
podľa viacerých rebríčkov najnudnej-
ším mestám Európy!
Aj inde Európe budujú nákup-
né centrá bokom mestských centier,
resp. Každá budova mala mať aspoň
dva alebo tri účely využitia.
nižšie nájomné. Iný-
mi slovami, samosprávy musia sústrediť
pozornosť nielen revitalizáciu parkov
a dopravnej infraštruktúry, ale bu-
dovy. Dôležitým
predpokladom oživenia vrátiť his-
torického stredu bývanie. Certifikát totiž zabezpečuje
majiteľovi nájomníkovi, bude mať
menšie prevádzkové náklady, resp. Iná možnosť nie je. Nejde
pritom len samotné šetrenie energi-
ami, ale celkový proces prípravy no-
vých rekonštrukcií starých budov. Európska smernica
č. Centrá miest
vo večerných hodinách pôsobia ponuro
a temne.
Vyšlo najavo, problémy mestských
centier nespôsobujú nákupné strediská,
ale ich urbanistická monoštruktúra. okrajových častiach. Subjektív-
ne nich vyvoláva pocit, mesto je
preľudnené.
Podľa prieskumu občania trávia 80
až svojho života, doma alebo
na pracovisku. „používateľský
mix“. Subjektívny pocit, sa
im meste nežije dobre, svedo-
mí to, tieto budovy „nezdravé“.
Samozrejme, šetriť napríklad ve-
rejnom osvetlení potom zbytočné. každá mestská časť
dojednáva rezervovanú kapacitu sepa-
rátne, nemôže dosiahnuť takú efektivi-
tu, ako keď stanovuje koordinovane. Samosprávy majú zvyčajne
s energetickými podnikmi dohodnutý
odber presného množstva elektrickej
energie, ktorý prekročia, platia pená-
le forme vyššej ceny.
Treba však tejto otázke pristupovať
koncepčne. Obča-
nia prichádzajú obzvlášť cez víkendy do
veľkých obchodných centier. Naopak,
Staré mesto žije úplne inak ako ostat-
ná časť Bratislavy.
Příloha: Světelná technika▷▶▷
mení zmeny životného štýlu. Pozrite, mestu chýba uce-
lená koncepcia, ako oživiť udržať život
v centre.
Ako prispieva vysoká energetic-
ká účinnosť efektivite dyna-
mike rozvoja mesta?
Približne celkovej spotreby
energie pripadá budovy. Rovnako však
platia zmluvné pokuty vtedy, keď odo-
berú menej elektrickej energie. Mestá zahra-
ničí dnes snažia prispôsobiť mestský
urbanizmus novému životnému štýlu
a kombinácii verejnou dopravou eli-
minovať nežiaduce dôsledky individuál-
nej motorizácie. Nie to
preto, hustej zástavbe centier
nebolo možné nájsť vhodné pozemky,
ale hlavne preto, hranicami mesta
sú nižšie dane. Chybou však je,
že len nimi. Na-
príklad centre Bratislavy nemožno
povedať, bolo prázdne. Jozefa
Tótha, riaditeľa spoločnosti Philips Slovensko.
Samosprávy mali stanoviť pásma,
napríklad vychádzkové pásma, histo-
rické objekty kultúrne pamiatky, na
osvetlenie ktorých môžu využiť lacnejšiu
elektrickú energiu. Nejde
pritom len energetiku, vykurovanie
a chladenie budovách, ale to, ako je
konkrétna budova celkovo riešená.
O spokojnosti občanov so
životom svojom meste roz-
hoduje čistota nakladanie
s odpadom
Podľa štatistík Slovensku ročne
predá okolo päť miliónov svetelných
zdrojov, ktoré obsahujú nebezpečnú
. Tento jav postupne preniká
aj menších miest, kde postavi-
li obchodné centrá. Pri
nových budovách tento problém nie je
natoľko vypuklý. elimináciu tohto negatívne-
ho javu treba vytvoriť tzv
