EVP elektrotechnika v praxi 2013/1-2

| Kategorie: Časopis  | Tento dokument chci!

Vydal: Jindřich Babarík BAEL Autor: BAEL

Strana 15 z 100

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
Naopak, Staré mesto žije úplne inak ako ostat- ná časť Bratislavy. Obča- nia prichádzajú obzvlášť cez víkendy do veľkých obchodných centier. okrajových častiach. Pri nových budovách tento problém nie je natoľko vypuklý. Európska smernica č. Podľa prieskumu občania trávia 80 až svojho života, doma alebo na pracovisku.EvP 13 ▷ ▼ ére hovorcov bol úrovni Okrúhleho stola vzácny osobný, zmysluplný prejav Ing. Ako prispieva vysoká energetic- ká účinnosť efektivite dyna- mike rozvoja mesta? Približne celkovej spotreby energie pripadá budovy. Chybou však je, že len nimi. Pozrite, mestu chýba uce- lená koncepcia, ako oživiť udržať život v centre. Nejde pritom len samotné šetrenie energi- ami, ale celkový proces prípravy no- vých rekonštrukcií starých budov. porovna- ní priemyslom dopravou budovy lepšie pripravené absorbovať opatrenia na zlepšenie energetickej hospodár- nosti, pretože umožňujú hravo aplikovať energetické emisné normy legislatí- vy praxe. elimináciu tohto negatívne- ho javu treba vytvoriť tzv. vďaka tomu, že podarilo „naplniť“ reštaurá- ciami kaviarňami, vidno najmä v letných mesiacoch. Samosprávy majú zvyčajne s energetickými podnikmi dohodnutý odber presného množstva elektrickej energie, ktorý prekročia, platia pená- le forme vyššej ceny. Netreba zabúdať, obdobiach mimo energetických špičiek, keď je elektrickej energie nadbytok, môže mať šetrenie opačný efekt mestá môže vy- jsť drahšie. Certifikát totiž zabezpečuje majiteľovi nájomníkovi, bude mať menšie prevádzkové náklady, resp. Samosprávy mali stanoviť pásma, napríklad vychádzkové pásma, histo- rické objekty kultúrne pamiatky, na osvetlenie ktorých môžu využiť lacnejšiu elektrickú energiu. Iný- mi slovami, samosprávy musia sústrediť pozornosť nielen revitalizáciu parkov a dopravnej infraštruktúry, ale bu- dovy. Okná zhasnuté, lebo bu- dovách nikto nebýva. Každá budova mala mať aspoň dva alebo tri účely využitia. O spokojnosti občanov so životom svojom meste roz- hoduje čistota nakladanie s odpadom Podľa štatistík Slovensku ročne predá okolo päť miliónov svetelných zdrojov, ktoré obsahujú nebezpečnú . Dôležitým predpokladom oživenia vrátiť his- torického stredu bývanie. Tento jav postupne preniká aj menších miest, kde postavi- li obchodné centrá. Jozefa Tótha, riaditeľa spoločnosti Philips Slovensko. Rovnako však platia zmluvné pokuty vtedy, keď odo- berú menej elektrickej energie. Příloha: Světelná technika▷▶▷ mení zmeny životného štýlu. „používateľský mix“. Vyšlo najavo, problémy mestských centier nespôsobujú nákupné strediská, ale ich urbanistická monoštruktúra. Subjektív- ne nich vyvoláva pocit, mesto je preľudnené. každá mestská časť dojednáva rezervovanú kapacitu sepa- rátne, nemôže dosiahnuť takú efektivi- tu, ako keď stanovuje koordinovane. Treba však tejto otázke pristupovať koncepčne. V centrách miest hodne budov, ktoré nielenže nie energeticky hospodár- ne, ale zrejme ani zdravé, takže obyva- telia nich necítia pohodlne. len otázka, ako sa pripraví projekt budovy, pretože úspor- né technológie jestvujú dostupné. 2002/91/EC energetickej hospo- dárnosti budov predpokladá, roku 2020 každá nová budova mala mať takmer nulovú potrebu energie. posledných rokoch je trendom tlmiť rozvoj obchodných cen- tier perifériách miest, pretože pri- náša vyššie emisné zaťaženie plynúce z intenzívnejšej dopravy. Iná možnosť nie je. nižšie nájomné. Tendencia uskutočňovania energe- tickej certifikácie budov pozitívnym javom. Samozrejme, šetriť napríklad ve- rejnom osvetlení potom zbytočné. Nie to preto, hustej zástavbe centier nebolo možné nájsť vhodné pozemky, ale hlavne preto, hranicami mesta sú nižšie dane. Nejde pritom len energetiku, vykurovanie a chladenie budovách, ale to, ako je konkrétna budova celkovo riešená. Konkrétne Bratislava patrí podľa viacerých rebríčkov najnudnej- ším mestám Európy! Aj inde Európe budujú nákup- né centrá bokom mestských centier, resp. Na- príklad centre Bratislavy nemožno povedať, bolo prázdne. Subjektívny pocit, sa im meste nežije dobre, svedo- mí to, tieto budovy „nezdravé“. Mestá zahra- ničí dnes snažia prispôsobiť mestský urbanizmus novému životnému štýlu a kombinácii verejnou dopravou eli- minovať nežiaduce dôsledky individuál- nej motorizácie. Presun aktivít vo voľnom čase nákupných stredísk vychádza toho, centrá miest ľudí nelákajú. Centrá miest vo večerných hodinách pôsobia ponuro a temne