EVP elektrotechnika v praxi 2013/1-2

| Kategorie: Časopis  | Tento dokument chci!

Vydal: Jindřich Babarík BAEL Autor: BAEL

Strana 15 z 100

Vámi hledaný text obsahuje tato stránku dokumentu který není autorem určen k veřejnému šíření.

Jak získat tento dokument?






Poznámky redaktora
EvP 13 ▷ ▼ ére hovorcov bol úrovni Okrúhleho stola vzácny osobný, zmysluplný prejav Ing. vďaka tomu, že podarilo „naplniť“ reštaurá- ciami kaviarňami, vidno najmä v letných mesiacoch. Samosprávy majú zvyčajne s energetickými podnikmi dohodnutý odber presného množstva elektrickej energie, ktorý prekročia, platia pená- le forme vyššej ceny. Nejde pritom len samotné šetrenie energi- ami, ale celkový proces prípravy no- vých rekonštrukcií starých budov. Treba však tejto otázke pristupovať koncepčne. V centrách miest hodne budov, ktoré nielenže nie energeticky hospodár- ne, ale zrejme ani zdravé, takže obyva- telia nich necítia pohodlne. Pri nových budovách tento problém nie je natoľko vypuklý. Obča- nia prichádzajú obzvlášť cez víkendy do veľkých obchodných centier. porovna- ní priemyslom dopravou budovy lepšie pripravené absorbovať opatrenia na zlepšenie energetickej hospodár- nosti, pretože umožňujú hravo aplikovať energetické emisné normy legislatí- vy praxe. Příloha: Světelná technika▷▶▷ mení zmeny životného štýlu. Každá budova mala mať aspoň dva alebo tri účely využitia. Tendencia uskutočňovania energe- tickej certifikácie budov pozitívnym javom. Samosprávy mali stanoviť pásma, napríklad vychádzkové pásma, histo- rické objekty kultúrne pamiatky, na osvetlenie ktorých môžu využiť lacnejšiu elektrickú energiu. Dôležitým predpokladom oživenia vrátiť his- torického stredu bývanie. Certifikát totiž zabezpečuje majiteľovi nájomníkovi, bude mať menšie prevádzkové náklady, resp. okrajových častiach. Presun aktivít vo voľnom čase nákupných stredísk vychádza toho, centrá miest ľudí nelákajú. Ako prispieva vysoká energetic- ká účinnosť efektivite dyna- mike rozvoja mesta? Približne celkovej spotreby energie pripadá budovy. Na- príklad centre Bratislavy nemožno povedať, bolo prázdne. Nie to preto, hustej zástavbe centier nebolo možné nájsť vhodné pozemky, ale hlavne preto, hranicami mesta sú nižšie dane. Európska smernica č. Pozrite, mestu chýba uce- lená koncepcia, ako oživiť udržať život v centre. Vyšlo najavo, problémy mestských centier nespôsobujú nákupné strediská, ale ich urbanistická monoštruktúra. elimináciu tohto negatívne- ho javu treba vytvoriť tzv. posledných rokoch je trendom tlmiť rozvoj obchodných cen- tier perifériách miest, pretože pri- náša vyššie emisné zaťaženie plynúce z intenzívnejšej dopravy. Subjektív- ne nich vyvoláva pocit, mesto je preľudnené. Iný- mi slovami, samosprávy musia sústrediť pozornosť nielen revitalizáciu parkov a dopravnej infraštruktúry, ale bu- dovy. Subjektívny pocit, sa im meste nežije dobre, svedo- mí to, tieto budovy „nezdravé“. 2002/91/EC energetickej hospo- dárnosti budov predpokladá, roku 2020 každá nová budova mala mať takmer nulovú potrebu energie. Konkrétne Bratislava patrí podľa viacerých rebríčkov najnudnej- ším mestám Európy! Aj inde Európe budujú nákup- né centrá bokom mestských centier, resp. Podľa prieskumu občania trávia 80 až svojho života, doma alebo na pracovisku. Okná zhasnuté, lebo bu- dovách nikto nebýva. Mestá zahra- ničí dnes snažia prispôsobiť mestský urbanizmus novému životnému štýlu a kombinácii verejnou dopravou eli- minovať nežiaduce dôsledky individuál- nej motorizácie. „používateľský mix“. Centrá miest vo večerných hodinách pôsobia ponuro a temne. Rovnako však platia zmluvné pokuty vtedy, keď odo- berú menej elektrickej energie. Samozrejme, šetriť napríklad ve- rejnom osvetlení potom zbytočné. Nejde pritom len energetiku, vykurovanie a chladenie budovách, ale to, ako je konkrétna budova celkovo riešená. Netreba zabúdať, obdobiach mimo energetických špičiek, keď je elektrickej energie nadbytok, môže mať šetrenie opačný efekt mestá môže vy- jsť drahšie. Tento jav postupne preniká aj menších miest, kde postavi- li obchodné centrá. Naopak, Staré mesto žije úplne inak ako ostat- ná časť Bratislavy. O spokojnosti občanov so životom svojom meste roz- hoduje čistota nakladanie s odpadom Podľa štatistík Slovensku ročne predá okolo päť miliónov svetelných zdrojov, ktoré obsahujú nebezpečnú . každá mestská časť dojednáva rezervovanú kapacitu sepa- rátne, nemôže dosiahnuť takú efektivi- tu, ako keď stanovuje koordinovane. Iná možnosť nie je. nižšie nájomné. Chybou však je, že len nimi. len otázka, ako sa pripraví projekt budovy, pretože úspor- né technológie jestvujú dostupné. Jozefa Tótha, riaditeľa spoločnosti Philips Slovensko