Takmer obyva-
teľov žije meste, ktorom narodili,
tretina prisťahovala, aby bola bližšie
k rodine priateľom štvrtina prišla za
lepšími pracovnými príležitosťami. tým súvisí
nielen ekonomická rovina, ale estetic-
ká, ekologická spoločenská.
Prieskum potvrdzuje to, Sloven-
sko krajina, ktorá nemá vyspelú mest-
skú kultúru.
Typickým príkladom bola tzv. Veľkomesto
je pritom veľmi potrebné, aby obča-
nia naučili žiť mestských podmien-
kach. Ten-
to problém však nezužujú len to, ako
ďaleko majú lekárovi, ale požadujú,
aby bol zoznam zdravotníckych služieb
dostatočne rozsiahly organizačná
štruktúra zdravotníckych zariadení sta-
bilná. Jozef Tóth, riaditeľ Philips Sloven-
sko pri prezentácii tohto prieskumu na
úrovni Okrúhleho stola uviedol „Spo-
ločnosť Philips zmysle svojej stratégie
investuje nielen výskumu vývoja,
ale zároveň kontinuálne mapujeme pro-
stredie, ktorom žijú pracujú naši zá-
kazníci ktorom rozvíjame náš biznis.
Občania rovnako citlivo posudzujú
prístup zdravotnej starostlivosti. Nespokojnosť ob-
čanov týka prevažne uspokojovania
základných životných potrieb. Pavol Horňák, DrSc.
Z uvedeného počtu slovenských miest
sú len dve mestá (Bratislava Koši-
ce), ktoré majú počet obyvateľov nad
100 000 takých, kde nežije viac ako
5 000 obyvateľov.
Mestá pre nás komplexnou záleži-
tosťou. Tento prieskum realizovala
telefonicky výskumná agentúra AKO, (zrozumiteľne AKO vedieť sebe) na
vzorke 1000 respondentov. Pritom tak ako všade inde na
svete nás obyvateľ veľkej aglomerá-
cie vníma kvalitu života inak než občania
žijúci menších mestách. Ing.
K správnemu fungovaniu mesta po-
trebná spolupráca troch zložiek samo-.
Prieskum zisťoval názory obyvateľov
na to, ako meste žije, zároveň
sa zaoberal tým, aké pracovné príleži-
tosti poskytuje. prole-
tariatizácia Bratislavy. Vnímame ich ako stále roz-
víjajúce živé organizmy, ktoré pôsobia
na to, ako nich cítime, ako nám
darí, ako kvalitne žijeme. Nie žiadne veľkomesto
a nikdy histórii ani nebolo. Lenže začiatku 20.EvP
11
Příloha: Světelná technika▷▶▷
Svojho času nechala spoločnosť Philips Slovensko vykonať prieskum spokojnosti
obyvateľov Slovenska kvalitou života svojom meste. storočia
mala Bratislava len 000 obyvateľov,
zatiaľ Budapešť 660 000 Viedeň
milión. Hlavným naplne-
ním pojmu meste dobre žije“ je
v prvom rade to, ako občania posudzujú
prostredie bezpečnosť. To
svedčí tom, Slováci majú nízku
mobilitu.
Prieskum ukázal, iba Slová-
kov spokojných kvalitou života vo
svojich mestách, vníma ako pri-
emernú zvyšok slabú.
Vtedajší systém poskytoval občanom
bývanie, ale znivočil mestskú kultúru. Paradoxne Bratislave obyvatelia
považujú prístup zdravotnej starost-
livosti sporný, hoci tam najviac
zdravotníckych zariadení všetkých
miest.
Kvalitu života
v slovenských mestách
treba riešiť komplexne
I
ng.
Je pravda, predošlý režim staral
o plnenie základných ľudských potrieb. roku 1989
mestá dostali možnosť budovať svoju
infraštruktúru nových podmienkach.
Závažným poznatkom je, občania
očakávajú, primátori, podnikateľský
sektor občianski aktivisti zmenia život
v mestách lepšiemu.“
Čo ukázal prieskum?
Podľa Štatistického úradu Slovenskej
republiky Slovensku 138 miest.
Preto Slovensko jednou krajín, kde
sme iniciovali prieskum kvalite života
v mestách. teda Maďari Rakúšania sa
mali kde naučiť, nevyhnutné, aby
bol život meste príjemný. Prieskum prebehol slovenských mestách ako súčasť
celoeurópskej stratégie Philips.
Prof.
K tomu podotknúť len jedno.
Samosprávy však musia zamyslieť
nad tým, tvorí mesto mestom. Jeho výsledky pre nás
dôležitým zdrojom informácií skutoč-
ných názoroch ľudí tom, ich trápi. prieskumu
vyplýva, najspokojnejší obyvate-
lia Bratislavského kraja, ďalej nasledujú
mestá Banskobystrického Nitrian-
skeho kraja. Požiadavka
na bezpečnosť najvyššia veľkých
a najmenších mestách. Vyše po-
lovica obyvateľov miest myslí, ich
mesto nie dobrým miestom život,
pokiaľ ide možnosť zadovážiť prácu
