teda Maďari Rakúšania sa
mali kde naučiť, nevyhnutné, aby
bol život meste príjemný. Ten-
to problém však nezužujú len to, ako
ďaleko majú lekárovi, ale požadujú,
aby bol zoznam zdravotníckych služieb
dostatočne rozsiahly organizačná
štruktúra zdravotníckych zariadení sta-
bilná.
Kvalitu života
v slovenských mestách
treba riešiť komplexne
I
ng. roku 1989
mestá dostali možnosť budovať svoju
infraštruktúru nových podmienkach. Ing.
Vtedajší systém poskytoval občanom
bývanie, ale znivočil mestskú kultúru. Lenže začiatku 20.
Z uvedeného počtu slovenských miest
sú len dve mestá (Bratislava Koši-
ce), ktoré majú počet obyvateľov nad
100 000 takých, kde nežije viac ako
5 000 obyvateľov.
Občania rovnako citlivo posudzujú
prístup zdravotnej starostlivosti. Hlavným naplne-
ním pojmu meste dobre žije“ je
v prvom rade to, ako občania posudzujú
prostredie bezpečnosť. Paradoxne Bratislave obyvatelia
považujú prístup zdravotnej starost-
livosti sporný, hoci tam najviac
zdravotníckych zariadení všetkých
miest. storočia
mala Bratislava len 000 obyvateľov,
zatiaľ Budapešť 660 000 Viedeň
milión.
Prof. Vnímame ich ako stále roz-
víjajúce živé organizmy, ktoré pôsobia
na to, ako nich cítime, ako nám
darí, ako kvalitne žijeme. To
svedčí tom, Slováci majú nízku
mobilitu.
Mestá pre nás komplexnou záleži-
tosťou.
Prieskum ukázal, iba Slová-
kov spokojných kvalitou života vo
svojich mestách, vníma ako pri-
emernú zvyšok slabú.
K tomu podotknúť len jedno. Prieskum prebehol slovenských mestách ako súčasť
celoeurópskej stratégie Philips. Jozef Tóth, riaditeľ Philips Sloven-
sko pri prezentácii tohto prieskumu na
úrovni Okrúhleho stola uviedol „Spo-
ločnosť Philips zmysle svojej stratégie
investuje nielen výskumu vývoja,
ale zároveň kontinuálne mapujeme pro-
stredie, ktorom žijú pracujú naši zá-
kazníci ktorom rozvíjame náš biznis.EvP
11
Příloha: Světelná technika▷▶▷
Svojho času nechala spoločnosť Philips Slovensko vykonať prieskum spokojnosti
obyvateľov Slovenska kvalitou života svojom meste. Jeho výsledky pre nás
dôležitým zdrojom informácií skutoč-
ných názoroch ľudí tom, ich trápi. Nespokojnosť ob-
čanov týka prevažne uspokojovania
základných životných potrieb. prieskumu
vyplýva, najspokojnejší obyvate-
lia Bratislavského kraja, ďalej nasledujú
mestá Banskobystrického Nitrian-
skeho kraja. Vyše po-
lovica obyvateľov miest myslí, ich
mesto nie dobrým miestom život,
pokiaľ ide možnosť zadovážiť prácu. Tento prieskum realizovala
telefonicky výskumná agentúra AKO, (zrozumiteľne AKO vedieť sebe) na
vzorke 1000 respondentov.
Preto Slovensko jednou krajín, kde
sme iniciovali prieskum kvalite života
v mestách. Pavol Horňák, DrSc.
Prieskum potvrdzuje to, Sloven-
sko krajina, ktorá nemá vyspelú mest-
skú kultúru.
Závažným poznatkom je, občania
očakávajú, primátori, podnikateľský
sektor občianski aktivisti zmenia život
v mestách lepšiemu.
Typickým príkladom bola tzv. prole-
tariatizácia Bratislavy.
Samosprávy však musia zamyslieť
nad tým, tvorí mesto mestom. tým súvisí
nielen ekonomická rovina, ale estetic-
ká, ekologická spoločenská.
K správnemu fungovaniu mesta po-
trebná spolupráca troch zložiek samo-.“
Čo ukázal prieskum?
Podľa Štatistického úradu Slovenskej
republiky Slovensku 138 miest. Takmer obyva-
teľov žije meste, ktorom narodili,
tretina prisťahovala, aby bola bližšie
k rodine priateľom štvrtina prišla za
lepšími pracovnými príležitosťami. Veľkomesto
je pritom veľmi potrebné, aby obča-
nia naučili žiť mestských podmien-
kach. Pritom tak ako všade inde na
svete nás obyvateľ veľkej aglomerá-
cie vníma kvalitu života inak než občania
žijúci menších mestách. Nie žiadne veľkomesto
a nikdy histórii ani nebolo.
Je pravda, predošlý režim staral
o plnenie základných ľudských potrieb. Požiadavka
na bezpečnosť najvyššia veľkých
a najmenších mestách.
Prieskum zisťoval názory obyvateľov
na to, ako meste žije, zároveň
sa zaoberal tým, aké pracovné príleži-
tosti poskytuje
