Typickým príkladom bola tzv. prieskumu
vyplýva, najspokojnejší obyvate-
lia Bratislavského kraja, ďalej nasledujú
mestá Banskobystrického Nitrian-
skeho kraja.
Prieskum zisťoval názory obyvateľov
na to, ako meste žije, zároveň
sa zaoberal tým, aké pracovné príleži-
tosti poskytuje.
Mestá pre nás komplexnou záleži-
tosťou. Požiadavka
na bezpečnosť najvyššia veľkých
a najmenších mestách. Hlavným naplne-
ním pojmu meste dobre žije“ je
v prvom rade to, ako občania posudzujú
prostredie bezpečnosť.
Prieskum ukázal, iba Slová-
kov spokojných kvalitou života vo
svojich mestách, vníma ako pri-
emernú zvyšok slabú. To
svedčí tom, Slováci majú nízku
mobilitu. Jozef Tóth, riaditeľ Philips Sloven-
sko pri prezentácii tohto prieskumu na
úrovni Okrúhleho stola uviedol „Spo-
ločnosť Philips zmysle svojej stratégie
investuje nielen výskumu vývoja,
ale zároveň kontinuálne mapujeme pro-
stredie, ktorom žijú pracujú naši zá-
kazníci ktorom rozvíjame náš biznis.
Samosprávy však musia zamyslieť
nad tým, tvorí mesto mestom.
Kvalitu života
v slovenských mestách
treba riešiť komplexne
I
ng.
K tomu podotknúť len jedno. teda Maďari Rakúšania sa
mali kde naučiť, nevyhnutné, aby
bol život meste príjemný.
Prof. Pavol Horňák, DrSc.
Je pravda, predošlý režim staral
o plnenie základných ľudských potrieb.
K správnemu fungovaniu mesta po-
trebná spolupráca troch zložiek samo-.
Preto Slovensko jednou krajín, kde
sme iniciovali prieskum kvalite života
v mestách. tým súvisí
nielen ekonomická rovina, ale estetic-
ká, ekologická spoločenská.EvP
11
Příloha: Světelná technika▷▶▷
Svojho času nechala spoločnosť Philips Slovensko vykonať prieskum spokojnosti
obyvateľov Slovenska kvalitou života svojom meste. Prieskum prebehol slovenských mestách ako súčasť
celoeurópskej stratégie Philips.
Závažným poznatkom je, občania
očakávajú, primátori, podnikateľský
sektor občianski aktivisti zmenia život
v mestách lepšiemu.
Občania rovnako citlivo posudzujú
prístup zdravotnej starostlivosti. storočia
mala Bratislava len 000 obyvateľov,
zatiaľ Budapešť 660 000 Viedeň
milión. Nespokojnosť ob-
čanov týka prevažne uspokojovania
základných životných potrieb.
Vtedajší systém poskytoval občanom
bývanie, ale znivočil mestskú kultúru. roku 1989
mestá dostali možnosť budovať svoju
infraštruktúru nových podmienkach.
Z uvedeného počtu slovenských miest
sú len dve mestá (Bratislava Koši-
ce), ktoré majú počet obyvateľov nad
100 000 takých, kde nežije viac ako
5 000 obyvateľov. Jeho výsledky pre nás
dôležitým zdrojom informácií skutoč-
ných názoroch ľudí tom, ich trápi. Veľkomesto
je pritom veľmi potrebné, aby obča-
nia naučili žiť mestských podmien-
kach.
Prieskum potvrdzuje to, Sloven-
sko krajina, ktorá nemá vyspelú mest-
skú kultúru. Nie žiadne veľkomesto
a nikdy histórii ani nebolo. Vnímame ich ako stále roz-
víjajúce živé organizmy, ktoré pôsobia
na to, ako nich cítime, ako nám
darí, ako kvalitne žijeme.“
Čo ukázal prieskum?
Podľa Štatistického úradu Slovenskej
republiky Slovensku 138 miest. Takmer obyva-
teľov žije meste, ktorom narodili,
tretina prisťahovala, aby bola bližšie
k rodine priateľom štvrtina prišla za
lepšími pracovnými príležitosťami. Ing. Lenže začiatku 20. prole-
tariatizácia Bratislavy. Ten-
to problém však nezužujú len to, ako
ďaleko majú lekárovi, ale požadujú,
aby bol zoznam zdravotníckych služieb
dostatočne rozsiahly organizačná
štruktúra zdravotníckych zariadení sta-
bilná. Tento prieskum realizovala
telefonicky výskumná agentúra AKO, (zrozumiteľne AKO vedieť sebe) na
vzorke 1000 respondentov. Paradoxne Bratislave obyvatelia
považujú prístup zdravotnej starost-
livosti sporný, hoci tam najviac
zdravotníckych zariadení všetkých
miest. Pritom tak ako všade inde na
svete nás obyvateľ veľkej aglomerá-
cie vníma kvalitu života inak než občania
žijúci menších mestách. Vyše po-
lovica obyvateľov miest myslí, ich
mesto nie dobrým miestom život,
pokiaľ ide možnosť zadovážiť prácu
