tým súvisí
nielen ekonomická rovina, ale estetic-
ká, ekologická spoločenská.EvP
11
Příloha: Světelná technika▷▶▷
Svojho času nechala spoločnosť Philips Slovensko vykonať prieskum spokojnosti
obyvateľov Slovenska kvalitou života svojom meste. Paradoxne Bratislave obyvatelia
považujú prístup zdravotnej starost-
livosti sporný, hoci tam najviac
zdravotníckych zariadení všetkých
miest. storočia
mala Bratislava len 000 obyvateľov,
zatiaľ Budapešť 660 000 Viedeň
milión. Jozef Tóth, riaditeľ Philips Sloven-
sko pri prezentácii tohto prieskumu na
úrovni Okrúhleho stola uviedol „Spo-
ločnosť Philips zmysle svojej stratégie
investuje nielen výskumu vývoja,
ale zároveň kontinuálne mapujeme pro-
stredie, ktorom žijú pracujú naši zá-
kazníci ktorom rozvíjame náš biznis.
Samosprávy však musia zamyslieť
nad tým, tvorí mesto mestom.
Je pravda, predošlý režim staral
o plnenie základných ľudských potrieb. Veľkomesto
je pritom veľmi potrebné, aby obča-
nia naučili žiť mestských podmien-
kach.
Kvalitu života
v slovenských mestách
treba riešiť komplexne
I
ng.
Prieskum potvrdzuje to, Sloven-
sko krajina, ktorá nemá vyspelú mest-
skú kultúru.
Prieskum zisťoval názory obyvateľov
na to, ako meste žije, zároveň
sa zaoberal tým, aké pracovné príleži-
tosti poskytuje. Ten-
to problém však nezužujú len to, ako
ďaleko majú lekárovi, ale požadujú,
aby bol zoznam zdravotníckych služieb
dostatočne rozsiahly organizačná
štruktúra zdravotníckych zariadení sta-
bilná.
Občania rovnako citlivo posudzujú
prístup zdravotnej starostlivosti. prole-
tariatizácia Bratislavy. Nie žiadne veľkomesto
a nikdy histórii ani nebolo.
Vtedajší systém poskytoval občanom
bývanie, ale znivočil mestskú kultúru.
Typickým príkladom bola tzv. Vnímame ich ako stále roz-
víjajúce živé organizmy, ktoré pôsobia
na to, ako nich cítime, ako nám
darí, ako kvalitne žijeme. Pritom tak ako všade inde na
svete nás obyvateľ veľkej aglomerá-
cie vníma kvalitu života inak než občania
žijúci menších mestách. To
svedčí tom, Slováci majú nízku
mobilitu. Nespokojnosť ob-
čanov týka prevažne uspokojovania
základných životných potrieb. Prieskum prebehol slovenských mestách ako súčasť
celoeurópskej stratégie Philips. Pavol Horňák, DrSc. Vyše po-
lovica obyvateľov miest myslí, ich
mesto nie dobrým miestom život,
pokiaľ ide možnosť zadovážiť prácu. prieskumu
vyplýva, najspokojnejší obyvate-
lia Bratislavského kraja, ďalej nasledujú
mestá Banskobystrického Nitrian-
skeho kraja. Lenže začiatku 20.
Z uvedeného počtu slovenských miest
sú len dve mestá (Bratislava Koši-
ce), ktoré majú počet obyvateľov nad
100 000 takých, kde nežije viac ako
5 000 obyvateľov. Hlavným naplne-
ním pojmu meste dobre žije“ je
v prvom rade to, ako občania posudzujú
prostredie bezpečnosť.
Mestá pre nás komplexnou záleži-
tosťou. roku 1989
mestá dostali možnosť budovať svoju
infraštruktúru nových podmienkach.
Závažným poznatkom je, občania
očakávajú, primátori, podnikateľský
sektor občianski aktivisti zmenia život
v mestách lepšiemu. Jeho výsledky pre nás
dôležitým zdrojom informácií skutoč-
ných názoroch ľudí tom, ich trápi. Tento prieskum realizovala
telefonicky výskumná agentúra AKO, (zrozumiteľne AKO vedieť sebe) na
vzorke 1000 respondentov.
Preto Slovensko jednou krajín, kde
sme iniciovali prieskum kvalite života
v mestách. Takmer obyva-
teľov žije meste, ktorom narodili,
tretina prisťahovala, aby bola bližšie
k rodine priateľom štvrtina prišla za
lepšími pracovnými príležitosťami. Požiadavka
na bezpečnosť najvyššia veľkých
a najmenších mestách.
Prof.
K správnemu fungovaniu mesta po-
trebná spolupráca troch zložiek samo-.
K tomu podotknúť len jedno. teda Maďari Rakúšania sa
mali kde naučiť, nevyhnutné, aby
bol život meste príjemný.
Prieskum ukázal, iba Slová-
kov spokojných kvalitou života vo
svojich mestách, vníma ako pri-
emernú zvyšok slabú.“
Čo ukázal prieskum?
Podľa Štatistického úradu Slovenskej
republiky Slovensku 138 miest. Ing
