(Foto PHILIPS). vylúčenie pocitu stiesnenosti,
na zvýšenie úrovne adaptácie pohody
kňaza veriacich nových sakrál-
nych budovách uprednostňujú svetlé
vnútorné povrchy, najmä stien stropu. Voľba farebné-
ho vzhľadu svetla vnútorných priestorov
sakrálnych budov nielen záležitosťou
psychológie, estetiky toho po-
važuje prirodzené, ale závisí od
úrovne osvetlenosti farebnej výzdoby
architektonického prostredia.
Pôsobenie farieb
Výzdoba architektonického pro-
stredia, resp.
Nesmieme zabúdať, všetky para-
metre dobrého osvetlenia vnútorných
priestorov sakrálnych budov vzras-
tajú zvyšovaním jasu pozadia, teda
s celkovou svetlosťou farebnosťou
hlavných povrchov bohoslužobného
priestoru. samozrejmé, že
celkový vzhľad vnútorného priestoru,
v ktorom pohybujú kňaz veriaci
nepriamo vplýva nezabudnuteľný
zážitok náboženského obradu. Deje sa
tak pri záujme turistov nielen prípade
atraktívnych historických chrámov, ale
môže diať nových sakrálnych
budovách.
Energetická hospodárnosť
osvetlenia
Koncepcia umelého osvetlenia no-
vých sakrálnych budov úzko spätá
redistribúciou denného svetla pries-
toroch sakrálnej architektúry.
Navyše osvetľovaciu sústavu pro-
stredí bohoslužobného priestoru treba
navrhnúť tak, aby nevznikalo mihanie
ani stroboskopický jav.
Treba hneď pripomenúť, rozdiel
medzi požiadavkami vhodnú atmo-
sféru prostredí sakrálnych budov pri
prevažne detailnom videní pri celko-
vom videní. Inými
slovami, treba vylúčiť:
zz príliš vysoký jas, ktorý môže spôso-
biť oslnenie,
zz príliš vysoké kontrasty jasu, ktoré
spôsobujú únavu nepretržitou adap-
táciou zraku,
zz príliš nízky jas príliš nízke kontras-
ty jasu, ktoré vedú jednotvárnemu
svetelnému prostrediu. Mnohonásobné tie-
ne spôsobené smerovaným osvetlením
z viacerých pozícií treba vylúčiť, aby sa
zabránilo mätúcim zrakovým účinkom.
Osvetlenie architektonického
prostredia sakrálnych budov
všeobecne
Účelom osvetľovacej sústavy vy-
tvoriť také svetelné pomery architekto-
nického prostredia sakrálnych budov,
pri ktorých správne vnímame vnútorný
priestor, jeho rozmery, tvar, farby es-
tetické pôsobenie náboženského kultu. Preto
osvetlenie nemá byť príliš smerované,
aby nevznikli tvrdé tiene, ale ani príliš
rozptylné, ktorom celkom stratí
modelovací účinok vznikne nevýrazné
svetelné prostredie. Pod
jeho vedením bolo priebehu rokov navrhnuté, postavené slávnostne otvorené mesto
Brazília. Pritom dôležité,
CZ_
▲ Kostol Sv. Treba hneď pripomenúť, že
úroveň jasu farebný vzhľad svetla
zorného poľa predstavuje len záchytnú
hladinu, ktorej treba zohľadňovať
gradient svetelných podnetov. Pretože najväčšie požia-
davky osvetlenosť, ako splnenie
ďalších kvalitatívnych kvantitatívnych
požiadaviek, ktoré ovplyvňujú zrako-
vý výkon, majú práve oltárny priestor
a zhromaždenie veriacich, musí brať
ohľad predovšetkým zrakové úlohy
kňaza veriacich, konkrétne čítanie tla-
čeného textu alebo čítanie kostolného
bezdrôtového tabla. Pretože teplé farby (červe-
ná, pomarančová, žltá ich odtiene)
vyvolávajú pocit tepla, pôsobia živo,
povzbudzujú vzrušujú, veľmi vý-
znamné určujúce pre pohodu svetel-
ného prostredia sakrálnych budov.
▷▶▷
. však
spĺňať požiadavky osvetlenie
priestorov sakrálnej architektúry bez
plytvania energiou. kombinácie svetelných
zdrojov zornom poli kňaza veria-
cich upútavajú pozornosť tiež fareb-
ným vzhľadom svetla podaním farieb
povrchov výzdoby architektonického
prostredia.
Nakoniec oveľa väčšej miere po-
trebné využívať sakrálne budovy ich
symboliku misijným zámerom, to
ako kamenného svedka viery.EvP
bohoslužobného priestoru pre rôzne
skupiny vekové kategórie veriacich. sa-
mozrejmé, východiskovým podkla-
dom pre návrh osvetlenia vnútorných
priestorov nových sakrálnych budov je
úroveň adaptačného jasu (nad cd/
m2
) pre ustálené procesy denného (fo-
topického) videnia, keď okrem jasnosti
vnímame farebný vzhľad svetla.
Naopak, studené farby (zelená, svet-
lomodrá, tmavomodrá ich odtiene)
vyvolávajú pocit chladu, uspokojujú
a poskytujú úľavu zraku.
Na dosiahnutie vyváženého rozlo-
ženia jasu zornom poli treba brať do
úvahy jas všetkých povrchov, ktorý sa
dá určiť ich činiteľov odrazu osvetle-
nosti. Medzinárodný úspech Pampulhy dal prezidentovi Juscelinovi Kubitschekovi odvahu
menovať Oscara Niemeyera hlavného architekta novo založenej metropoly Brazílie. Pretože
v prostredí bohoslužobného priesto-
ru kňaz veriaci pohybujú očami
sa orientujú rôzne smery, musíme
v zodpovedajúcich smeroch pohľadov
dosiahnuť prídavnými svietidlami dob-
ré vyváženie adaptačného jasu. Autor projek-
tu Oscar Niemeyer ignoroval pravouhlosť racionalistický prístup architektúre navrhovanej
podľa pravítka smelo vstúpil sveta kriviek, vlniek priamych línií, ktoré ponúka vystužený
betón. Františka Assisi meste Pampulha pri umele vytvorenom jazere
